Po víkendových voľbách v Nemecku nie je možné očakávať výrazné zmeny. Ekonomika v porovnaní so zvyškom západného sveta šliape dobre, nezamestnanosť je na najnižších úrovniach od zjednotenia a väčšina občanov je so svojou situáciou spokojná. Vo väčšine európskych záležitostí navyše panuje medzi poprednými stranami zhoda.
Opozícia však logicky prišla do kampane s novými témami. Hlavným ťahákom najsilnejšej opozičnej strany, stredo-ľavej SPD, je zavedenie minimálnej mzdy na úrovni 8,50 eura na hodinu. Okrem toho chce SPD zvýšiť aj najvyššiu sadzbu progresívnej dane a viac podojiť finančný sektor. Dane pre nefinančné spoločnosti zvyšovať nechce. Pri druhom a treťom bode ide o opatrenia, ktoré by nemeckú ekonomiku zasiahli len okrajovo. Minimálna mzda však môže byť iná šálka kávy.
Minimálna mzda doteraz v Nemecku na národnej úrovni neexistuje. Vyjednáva sa na regionálnej a odvetvovej úrovni, pričom v mnohých odvetviach nie je vôbec. Keď sa na Slovensku dvíha minimálna mzda, tak je to v malom a zasahuje len zlomok pracujúcich. V Nemecku však pod navrhovanou úrovňou 8,50, často dokonca výrazne, pracuje viac ako 10 percent zamestnancov. Takáto minimálna mzda by teda pár bodíkov na miere nezamestnanosti mohla pridať.
Prieskumy sú tesné. Po voľbách sa črtá viacero scenárov, ktoré závisia predovšetkým od toho, či sa Merkelovej menší spojenec, liberálna FDP, vôbec dostane do parlamentu, a s akým ziskom. Pokiaľ by došlo podľa prieskumov k najpravdepodobnejšej alternatíve -- veľkej koalícii CDU a SPD, tak by Merkelová musela voči SPD urobiť určité ústupky. Minimálna mzda na úrovni 8,50 by však bola reálna len v prípade, pokiaľ by z volieb vzišla nepravdepodobná koalícia SPD a Zelení. V prípade veľkej koalície by Merkelová buď jej neexistenciu ubránila, alebo by ju dohodla na podstatne nižšej úrovni.
Kamil Boros
analytik X-Trade Brokers