Ako bude pokračovať príprava projektu predĺženia širokorozchodnej železnice cez Slovensko, je teraz veľkou otázkou. Je však nepochybné, že pre našu krajinu bude mať veľký význam len vtedy, ak u nás bude aj prekladisková stanica tovarov. V HN sme zisťovali viac.
Strategický projekt s budúcnosťou
Myšlienka tohto projektu je podľa Petra Poláčka, výkonného riaditeľa Dunajského vedomostného klastra, zaujímavá pre našu krajinu aj z pohľadu možného budúceho rozvoja dopravy z Ázie, najmä Číny, do Európy. Strategický cieľ širokorozchodnej železnice presahuje realizáciu dopravného koridoru. Môže byť súčasťou projektu veľkých investícií s názvom „Transázijský pás rozvoja“, ktorý v marci tohto roku, s podporou Ruskej akadémie vied, v Moskve odprezentoval prezident Ruských železníc Vladimír Jakunin.
Medzinárodný presah do iných krajín
V projekte „Transeurópsky pás rozvoja“ ide o to, aby mohlo byť, modernou infraštruktúrnou sieťou, spojené pobrežie Tichého oceánu s európskymi štátmi až po Atlantický oceán. Strategický cieľ projektu presahuje realizáciu dopravného koridoru. Predpokladá sa komplexný rozvoj 200 až 300 kilometrového pásu s výstavbou nových miest a výrobných centier. „Z pohľadu Slovenska je projekt širokorozchodnej železnice zaujímavý iba vtedy, ak sa na jeho trase bude na našom území riešiť vybudovanie kombinovaného terminálu. Najvhodnejšou lokalitou na jeho umiestnenie sa javí práve Komárno. Okrem rozvoja dopravy by to prinieslo aj rozvoj priemyslu, energetiky a nových technológií,“ tvrdí Poláček. Samozrejmosťou by bol vznik nových podnikateľských a pracovných príležitostí.
Jedinečná príležitosť pre Slovensko
Slovensko má teda dlhodobo jedinečnú príležitosť podieľať sa na transporte a preklade tovarov z Ázie do Európy. Prepojenie širokorozchodnej železnice s Európou a Ruskom je podľa slov Vladimíra Benku, predsedu Komory stavebných inžinierov, ekonomicky najvýhodnejším predĺžením dnes končiacich širokorozchodných železníc, ktorým je poľský Slavkov, maďarský Záhonyi a slovenská Čierna nad Tisou či Haniska pri Košiciach. „Širokorozchodná železnica by mala značný finančný prínos a pracovné príležitosti. Na druhej strane je dôležité projekt pripraviť tak, aby nebol neprimeranou záťažou pre životné prostredie.“ Pozitívny aspekt projektu potvrdzuje aj advokátka Jana Martinková z kancelárie Advocatus Martinková, a to za predpokladu, že by sa doviedol do úspešného konca. „Znamenal by vytvorenie zhruba 8000 nových pracovných miesta pomohol by aj rastu ekonomiky. Vytvoril by tiež alternatívnu trasu do Európy, čím by sa diverzifikovali možné prepravné riziká.“
Otázne je stále financovanie
Rizikom celého projektu však môže byť oblasť financovania. Nová trať sa má podľa pôvodných plánov dokončiť v roku 2024 a jej cena sa môže dovtedy vyšplhať na 9 miliárd eur. Vladimír Benko to však nevidí ako zásadný problém. „Pokiaľ ekonomické štúdie uskutočniteľnosti a podnikateľský model preukážu výhodnosť návratu investícií, nájdu sa domáci aj zahraniční investori, ktorí radi do toho investujú kapitál. Niektoré finančné spoločnosti, založené aj na Slovensku, už počítajú so zabezpečením časti kapitálu aj na prípadný vstup a prefinancovanie časti tohto projektu.“ Aktuálny vývoj vzťahov medzi EU, Ruskom a USA tento projekt s veľkou pravdepodobnosťou z časového hľadiska určite pribrzdia.
Treba prihliadať na riziká
Projekt však už v tomto počiatočnom štádiu poukazuje na mnohé riziká, ktoré bude potrebné vyriešiť, aby sa úspešne doviedol do konca. Zásadnou výhradou zo strany Petra Poláčka je doterajší, príliš úzky, pohľad a prístup pri jeho príprave. „V doterajšom prístupe našej krajiny chýba širší pohľad z pohľadu budúcich tovarových tokov medzi Áziou a Európou. Rovnako mu chýba zohľadnenie súčasných geopolitických procesov, ktoré prebiehajú v Európe a Ázii. Hlavné riziko vnímam v tom, že hlavnou hnacou silou širokorozchodnej železnice môže byť iba ruská strana.“ Súčasná, proti Rusku zameraná politika Európskej únie, je prekážkou realizácie akejkoľvek závažnejšej spolupráce medzi týmito krajinami.