O titul Realitná opacha roka bojujú tieto stavby
Písal sa rok 1997 a na žilinskom sídlisku Solinky 14. júla na chvíľu zastal čas. V priestoroch nedostavaného obchodného domu zomiera sedemročný chlapec. Utopil sa v zaplavenej pivnici. Nešťastie akoby naznačovalo osud stavby, ktorá bude trápiť Žilinčanov celé desaťročia. Pokusy o samovraždu, potýčky bezdomovcov a pravidelné požiare. A aby toho nebolo málo, aj čudné obchody v pozadí. Stavba bežného obchodného domu sa premenila na zlý sen a opachu sídliska. Opachu, ktorej miestni nepovedia inak ako „strašidelný hrad“.
Do každého krajského mesta poriadny obchoďák. A nie jeden. Aj takáto poučka platila pred rokom 1989. Žilina a jej sídlisko Solinky neboli výnimkou. V osemdesiatych rokoch tu Jednota začala stavať obchodný dom. Ničím výnimočná stavba mala rozšíriť občiansku vybavenosť dnes už 20-tisícového sídliska. Potraviny, menšie obchodíky či služby.
Zmena režimu však priniesla škrt všetkým plánom. Podobne ako pri desiatkach podobných stavieb došlo k prehodnoteniu financovania. Projekt, ktorý patril štátnej Jednote, prevzalo mesto. A tu sa začali problémy, ktoré nie sú vyriešené do dnešného dňa. Prispel k tomu aj exprimátor mesta Ján Slota. Práve pod jeho vedením sa mesto rozhodlo rozostavanú stavbu predať. Projekt mala dokončiť žilinská spoločnosť Uniflex, za ktorou stál podnikateľ Dušan Kulla.