Rozhovor. Šéf Inštitútu finančnej politiky pri rezorte financií Martin Filko pre HN:
Slovenský dlh by sa mal v budúcom roku dostať nad 55 percent, čím sa spustia ďalšie sankcie zo zákona o rozpočtovej zodpovednosti. Neohrozí nám to reputáciu?
Prekročenie hranice 55 percent je menej podstatné. Pokles niektorých typov výdavkov bol aj tak zahrnutý vo vládnych plánoch. Nie sú s tým spojené žiadne reputačné riziká. Naše národne fiškálne pravidlá sú prísnejšie než inde a úroveň verejného dlhu je nižšia, než je priemer EÚ a eurozóny. Plán ďalšej konsolidácie je ambiciózny a realistický, aj preto sú náklady na financovanie nášho dlhu na historických minimách.
Podľa návrhu sa máme postupne blížiť aj k vyrovnanému primárnemu saldu, teda deficitu očistenému napríklad o úroky. Čo to znamená v praxi?
Vyrovnané primárne saldo znamená, že verejný sektor už nevytvára nové dlhy, deficity sú tvorené už len povinnosťou splácať úroky z tých starých. V prípade aj mierneho hospodárskeho rastu dôjde k poklesu podielu verejného dlhu na ekonomike.
Čo by malo Slovensko robiť následne?
Po dosiahnutí vyrovnanej primárnej bilancie začnú byť pre dlhodobú udržateľnosť verejných financií dôležitejšie zmeny v dôchodkoch, pričom veľkým posunom vpred bola penzijná reforma z minulého leta a reforma v zdravotníctve.