Keď to pomohlo najbohatšiemu človeku na svete, skúsime to aj my. Takto sa zrodil nápad humenskej spoločnosti Idosprojekt, ktorá sa na Zemplíne zaoberá projektovaním a realizáciou priemyselných rozvodov. V Ľuboticiach pri Prešove aktuálne pripravuje závod, ktorým chce regenerovať olovené batérie. „Prinášame novú technológiu, ktorá umožňuje predĺžiť životnosť trakčných batérií približne o dvojnásobok, a to aj viackrát,“ tvrdí konateľ Idosprojektu Igor Košťálik. Ten hovorí, že k projektu ich inšpiroval najbohatší muž sveta, Mexičan Carlos Slim (na snímke). Okrem vozíkov sa tieto batérie používajú v záložných zdrojoch, ktoré nesmú ostať bez prúdu, ako u hasičov, pri polícii, v nemocniciach či armáde.
Po vyvinutí technológie ju ako prvý začal mexický magnát vo väčšom používať pre záložné zdroje svojich telekomunikácií. Košťálik je presvedčený, že miliardoví podnikatelia ako Slim môžu inšpirovať aj niekoľkonásobne menšie projekty. „Dokonca by som sledovanie tých najúspešnejších malým podnikateľom cielene odporúčal,“ dodal. Výška investície by mala byť do pol milióna eur.
Batérie sa regenerovali aj doteraz, avšak mechanicky odstraňovaním vznikajúcich síranov alebo pridávaním aditív. „Nová technológia, naopak, používa elektrošoky. To šetrí aj životné prostredie, lebo pri regenerácii nevzniká žiaden odpad,“ spresňuje. Nepomerný je aj spomínaný čas regenerácie. „Ak nová batéria stojí napríklad sedemtisíc eur a regenerácia polovicu, majiteľ desiatich vozíkov získa sumy, ktoré môže použiť inde,“ povedal.
Rozhodla poloha
Ľubotice ako miesto pre projekt si firma vybrala kvôli jej centrálnej polohe v rámci východného Slovenska. Na začiatku chce v prevádzke zamestnať troch ľudí. Aj keď sa niekomu nemusí zdať číslo vysoké, biznisu spojenému s recykláciou dnes ide karta a pracovné miesta vytvára dynamicky. Len od začiatku roka na portáli Eia firmy ohlásili 104 nových projektov zberných dvorov a spracovateľských prevádzok.
Desiatky miest
Podľa odhadov HN len tieto investície za štyri mesiace roka prinesú dokopy okolo 170 nových pracovných miest. „Kovový šrot majú dnes ľudia záujem odpredávať, a čo je dôležité, najmä je po ňom veľký dopyt zo strany priemyselných podnikov,“ vysvetľuje príčiny súčasného boomu konateľ spoločnosti Atuniverzal Tomáš Svíba z Dolných Zeleníc. Očakáva, že dopyt sa ešte sezónne zvýši v letných mesiacoch so začiatkom stavebných prác.