„Rozdiel medzi Nemeckom a Francúzskom je vo výške deficitu. Rozdiel medzi Nemeckom či Francúzskom a Nigériou je v tom, že v civilizovaných krajinách vieme, v akom stave verejné financie sú.“ Slová jedného z mojich predchodcov, venované vtedajšiemu ministrovi financií, sa mi vynorili v hlave pred týždňom, tesne pred polnocou, keď sme do Bruselu poslali návrh rozpočtového plánu. Prvý analytický sumár rozpočtu.
Tvorba verejných rozpočtov na Slovensku bola pred desiatimi, dokonca aj piatimi rokmi insiderskou záležitosťou. Ak nejaké informácie existovali, mal ich k dispozícii malý klub politikov a úradníkov na ministerstve financií. Médiám stačili prvoplánové politické vyhlásenia. Verejnosť dostávala marketingové odrobinky. Na rozumnú verejnú debatu chýbala chuť, know-how aj údaje.
Kríza všetko zmenila. Už minuloročný rozpočet bol pripravený v rámcoch nového ústavného zákona, s väčším množstvom podrobností. A verejne hodnotený rozpočtovou radou, rozhodnutiami aj analytickým aparátom, nezávislou od nášho ministerstva. Predpovede vývoja ekonomiky a daní si navyše musíme vopred obhájiť pred panelom externých expertov.
Tohtoročná diskusia o rozpočte bude ešte informovanejšia. Podľa nových európskych pravidiel sme pripravili a zverejnili spomínané analytické zhrnutie rozpočtu. Pre verejnosť aj Európsku komisiu sme v ňom zrozumiteľne a poctivo opísali slovenské makroekonomické a rozpočtové plány a obmedzenia.
Preto sme už pár dní po schválení rozpočtu vedeli povedať, že budúci rok vláda oproti scenáru nezmenených politík (hypotetickej situácii, ak by verejný sektor riadil autopilot) zníži deficit o 1,8 percenta HDP. V porovnaní s takmer trojpercentnou konsolidáciou v roku 2011 a takmer štvorpercentnou v tomto roku. Asi polovicu plánovaného zníženia tvoria trvalé opatrenia.
Odhadli sme aj veľkosť týchto opatrení. Štyristo miliónov eur (0,5 percenta HDP) prinesie budúci rok ESO, teda zmeny v štátnej správe. Na príjmovej strane bude významný vplyv vyšších dividend štátnych podnikov. Ukázali sme tiež, že je naša ekonomika v tomto aj budúcom roku kvôli európskej recesii o 2 percentá pod svojim potenciálom, a preto môže žiadať o investičnú výnimku.
Počas najbližších 13 mesiacov zažijeme štvoro volieb. Sklon politikov, ale aj komentátorov všetkých farieb pretláčať svoje videnie verejných financií, sa zintenzívni. No bez ohľadu na agendu budú musieť debatovať poučenejšie než v minulosti.
Martin Filko, riaditeľ Inštitútu finančnej politiky MF SR