Spoločnosť Grandwood je medzi žiadateľmi o stimul z viacerých stránok kuriozitou. Napríklad tým, že do fabriky vo Vranove nad Topľou chce vložiť extrémne nízky vlastný kapitál. Z vlastného vrecka chce podľa investičného zámeru zaplatiť iba 3 percentá projektu. „V súčasnosti nie je bežné, aby mal investor len tri percentá vlastných prostriedkov,“ myslí si managing partner KPMG Ľuboš Vančo. Štandardné sú pritom vlastné zdroje vo výške najmenej 30 percent projektu. Nemec tureckého pôvodu Ridvan Serbes mal však na Úrade vlády preukázať, že peniaze má. A zrejme ich naozaj má. Inak by sa nemohol pustiť do projektu za 42 miliónov eur. Lenže majetkové pozadie nie je úplne jasné. Grandwood si vytvoril mierne punkový imidž, ktorý bude musieť odstrániť.
Finančná slabosť
Posledných desať firiem, ktoré dostali stimul, sú oproti Grandwoodu iná liga. Majú meno a aj peniaze. Napríklad spoločnosť Brovedani, ktorá chce v Galante vytvoriť 130 pracovných miest, plánuje podľa investičného zámeru minúť z vlastných zdrojov 43 percent celkových nákladov. S dvojcifernými číslami počítajú aj ostatní investori. Jedinou firmou, ktorá sa spoliehala iba na štátnu pomoc a úvery, bola firma Fagor Ederlan, ktorá v Žiari nad Hronom rozširuje závod. No aj v tomto prípade však ide o nadnárodnú španielsku firmu, ktorá už teraz u nás zamestnáva 180 ľudí. Oproti tým je trojpercentný vklad Grandwoodu smiešne nízky.
Podľa belgického honorárneho konzula na Slovensku Danyho Rottiersa, ktorý pre firmu pracuje, je realita trochu iná, ako investičný zámer. V skutočnosti podľa neho Grandwood chce dať do fabriky z vlastného vrecka viac – zhruba 20 –25 percent, lebo tak to požadujú banky. Podľa hovorcu rezortu hospodárstva Stanislava Jurikoviča mal Grandwood predložiť ministerstvu bankovú garanciu, aj keď to od firmy zákon nepožaduje. Existenciu tejto záruky pritom potvrdila aj samotná firma. No v akej výške je a od ktorej banky prísľub pochádza, odmietla konkretizovať. „Áno, garancia existuje, ale žiadne ďalšie podrobnosti konatelia nebudú zverejňovať,“ uviedol hovorca Grandwoodu Tomáš Hudák.
Firma už presvedčila vládu Roberta Fica, aby s ňou podpísala memorandum o spolupráci. Najmä články v Hospodárskych novinách však odhalili, že nie všetko, čo hovoria ľudia z Grandwoodu, je pravda.
Dôkaz pre vládu
O finančnej sile pochybuje aj štátna Slovenská agentúra pre rozvoj investícií a obchodu (SARIO), ktorá písala k investičnému zámeru posudok. „Ako nepodložená sa do určitej miery javí otázka zabezpečenia financovania investície. Žiadateľ nepreukázal vlastné finančné zdroje, ktoré majú pochádzať z rodinných aktív nemeckého spoločníka Ridvana Serbesa,“ píše sa posudku, ktorý majú HN k dispozícii. Serbes však mal na Úrade vlády dokazovať, že peňazí má dosť. Za Nemca tureckého pôvodu sa mali zaručiť aj turecké úrady, ako aj veľvyslanectvo Tureckej republiky na Slovensku. Serbes má mať vo firme 50-percentný podiel a na starosti kapitál. Ostatní dvaja českí vlastníci Stanislav Soukup a Stanislav Lakatoš majú každý štvrtinový podiel a na starosti know-how. Ide o technológiu plastifikácie dreva, aby bolo ohybnejšie. Čo sa týka zdrojov, Serbes podľa Rottiersa svoj majetok investoval do akcií a nehnuteľností.
Firmu Grandwood už poznajú aj slovenskí bankári. HN sa podarilo dopracovať k dvom príbehom. V jednom prípade mali navštíviť banku zástupcovia Grandwoodu za prítomnosti jednej stavebnej firmy. Cieľom bolo získanie úveru na vybudovanie vranovskej fabriky. Príjemcom pôžičky však mala byť podľa bankárov stavebná firma, a nie Grandwood. V druhom prípade mal Grandwood žiadať o úver na úplne iný projekt, nie na vranovský. V tomto prípade sa banke nepozdávalo, že firma žiada obrovské peniaze s malým vlastným vkladom.
Zúfalý región
Granwood teda nemá povesť serióznej a zabehanej firmy. Aj tak je však nepredstaviteľné, že by mali prázdne vrecká. Predsa si trúfajú na 42-miliónovú investíciu. Je pravda, že im pomôže štát. Ale väčšina pomoci príde vo forme daňovej úľavy. To znamená, že keď firma začne zarábať, nemusí platiť daň zo zisku. To isté platí aj pre príspevok na vytvorenie pracovných miest. Firma ho dostane, až keď začne vyrábať. Z celkových nákladov tvorí priama investícia iba jeden milión eur.
Aj keď má Granwood imidž podnikateľských kovbojov, politikom na tomto stimule mimoriadne záleží. Do Vranova sa totiž iným podnikateľom nechce. „Problém regiónu od Košíc na východ je Ukrajina. Podobne sú na tom aj východné regióny Poľska a Maďarska. Na Ukrajinu smeruje len malá časť nášho exportu. Väčšina na západ a odtiaľ do Vranova je to veľmi ďaleko,“ hovorí riadiaci partner KPMG Ľuboš Vančo.
Investori si preto vyberajú radšej stredné a západné Slovensko, prípadne aj východné, no nie ďalej, ako do blízkeho okolia Prešova a Košíc. Napríklad v okrese Považská Bystrica je stav priamych zahraničných investícií v sume 169 miliónov eur. Vo Vranove je to len 13 miliónov eur.