Chudobnejší región chce dobehnúť ten bohatší. Tak to vyzerá v počte žiadostí o nenávratný príspevok na stavbu priemyselného parku z poslednej investičnej vlny pod taktovkou ministerstva hospodárstva a Bruselu. Štát prikývol a východnému Slovensku prispel viac ako iným regiónom. „Celkovo evidujeme desať priemyselných parkov, pri ktorých došlo k aktuálnemu dátumu k vyčerpaniu celkovo viac ako 48 miliónov eur,“ hodnotí poslednú zo štyroch výziev ministerstva hospodárstva jeho hovorca Stanislav Jurikovič. Viac ako polovica peňazí pritiekla na východ. Napriek tomu je obsadenosť miestnych priemyselných parkov sklamaním.
Vranovské fiasko
Priemerná obsadenosť slovenských priemyselných parkov je len 40 percent. Na východe je pritom mnoho takých, ktoré našli len zopár, ba dokonca žiadneho investora.
„Podľa mňa za to môže nepostavená diaľnica,“ hovorí Marián Onderko, zodpovedný za park Ferovo pri Vranove nad Topľou, ktorý ani po piatich rokoch od spustenia nenašiel žiadneho investora. Malo tam pritom pracovať takmer šesťsto ľudí. Štát sa snažil nezáujem investorov prelomiť 21-miliónovou dotáciou pre spoločnosť Grandwood. Po negatívnom ohlase na výšku dotácie však firma cúvla. Vranovu teraz hrozí, že bude musieť vrátiť päťapolmiliónovú dotáciu, ktorú dostal na výstavbu parku od Európskej únie.
Žiadni investori, iba rozbroje
S problémami sa spájajú aj ďalšie východoslovenské priemyselné zóny. V Trebišove síce záujem investorov existoval, dlho ho však maril rozbroj, ktorý vznikol na základe nejasného projektového vzťahu. Mesto Trebišov sa od roku 2010 naťahovalo so spoločnosťou Priemyselný park Trebišov na tom, komu vlastne park patrí. Výsledkom hašterenia bolo odplašenie záujemcov a slabá vyťaženosť parku. Ďalším nespokojným prevádzkovateľom je Prešov. Hoci sa tam polemizovalo o príchode automobilky BMW, v priemyselnom parku Záborské je využitá len štvrtina výrobných kapacít. „Najväčšie problémy pri naplňovaní priestorov robia celková ekonomika, investičné stimuly a infraštruktúra. Existujú aj obavy z odchodu už etablovaných investorov,“ priznáva neúspech projektový manažér Daniel Tkáč.
Krátkozraké plánovanie
Mesto sa na prípadné fiasko pripravuje tým, že pozemky v priemyselnej zóne investorom predáva. Nepožičiava ich, ani neposkytuje lízing. Za vzor úspešného projektu bol, naopak, často dávaný priemyselný park Kechnec, vzdialený 18 kilometrov od Košíc. Ako sa však ukázalo, pracovné pozície tam chránila najmä firma Molex. Po jej odchode musel starosta obce Jozef Konkoly zachraňovať situáciu cestami za ázijskými investormi. Napriek úspechom v rokovaniach je priemyselný park vyťažený len na 40 percent. Aj napriek otáznej úspešnosti projektov sa štát ďalšiemu budovaniu priemyselných zón na východe nebráni. Podľa Jozefa Hübela, generálneho sekretára Zväzu strojárskeho priemyslu Slovenska, chybou je najmä krátkodobé strategické plánovanie investičnej pomoci. „Slovensku pribudnú takmer tri milióny štvorcových metrov priemyselných priestorov. Po neúspechu časom celé územia takto vytvorených priemyselných parkov začnú chátrať a sú na obtiaž danej lokalite pre ich nevyužiteľnosť,“ varuje Jozef Hübel.