Napriek tomu, že druhá svetová vojna bola pre USA najnákladnejšia, pri prepočte na množstvo nasadených vojakov boli najdrahšie konflikty v Afganistane a Iraku. Čo je dôvodom tohto rozdielu?
Americká armáda je pri svojich operáciách v zahraničí v súčasnosti oveľa lepšie zabezpečená, ako to bolo v minulosti. Osobná výzbroj a výbava amerického vojaka je dnes úplne niekde inde. Či už ide o obyčajné veci ako okuliare, topánky, ale aj zbrane alebo osobné počítače. To všetko náklady na jedného vojaka výrazne predražuje. K tomu treba prirátať aj digitalizáciu bojiska, spojovacie prostriedky, šifrovanie, používanie presne navádzanej munície a letectva. Technologický pokrok teda posunul náklady na vojnu niekde inde.
Zmenila sa teda aj samotná filozofia vedenia vojny?
Cieľom každej armády je v súčasnosti ovládnuť celý bojový priestor vrátane vesmíru alebo kybernetického priestoru. Komplexnosť nasadenia armády je enormná a vyžaduje si množstvo najmodernejších technológií. Príkladom môže byť operácia v Afganistane. Na jej začiatku použili USA letectvo. Následne však prišlo k zmene spôsobu vedenia boja, keď Spojené štáty museli reagovať na dramatický nárast používania improvizovaných výbušnín. Museli preto zdokonaliť ochranu svojich jednotiek. Preto sa namiesto automobilov značky Hummer začali používať odľahčené terénne vozidlá s dostatočnou ochranou, rýchlosťou a komunikačnými prostriedkami. USA počas vojny v Afganistane museli investovať množstvo prostriedkov do prispôsobenia sa novým podmienkam.
Vytvárajú teda armády skôr špecializované bojové jednotky namiesto prezbrojenia celých armád najmodernejšou výzbrojou?
Áno, ide napríklad o špeciálne bojové jednotky SWAT, Navy Seals alebo Delta Force. To sú jednotky, ktoré sú schopné pôsobiť v najrôznejších podmienkach a nepochybne majú k dispozícii veľmi kvalitnú, ale zároveň veľmi drahú výstroj.
Ako je to s podporou výskumu a vývoja od armády v USA?
V USA je veľmi rozšírený súkromný sektor v zbrojárstvo. Ministerstvo obrany prezentuje, akú má predstavu o lietadlách alebo tankoch 21. storočia. Súkromné firmy ich následne vyvíjajú a vo výberových konaniach sa usilujú získať zákazky od armády. Inak je to napríklad v Izraeli. Veda a výskum vo vojenských zložkách sú tu skôr v rukách štátu, ktorý stráži a kontroluje súkromné firmy.
Pokiaľ ide o Česko a Slovensko, sú u nás výskum a vývoj v zbrojárstve?
Po páde komunizmu došlo k pomerne silnému utlmeniu tunajšieho zbrojného priemyslu. Do určitej miery to bolo logické, pretože bez vývojovej základne vtedajšieho Sovietskeho zväzu by sa asi ťažko dal udržať zbrojný program tak, ako bol nastavený. Na druhej strane ho takto "pridusiť" asi tiež nebolo celkom rozumné.
Keď sa pozrieme na ostatné krajiny Európy, ako Veľká Británia, Nemecko alebo Francúzsko, podporujú výskum a vývoj v zbrojárstve individuálne, alebo dochádza skôr k spájaniu?
Dochádza skôr k spájaniu. Jednu vec však treba zdôrazniť. Keď sa vyvíjalo lietadlo Tornádo, čo je britsko-nemecko-taliansky projekt, tak nakoniec došli k záveru, že bol o 30 percent drahší, než keby ho vyvíjala jedna krajina. Samozrejme, cesta spájania tu je, pretože hovoríme o takých kvalitných a špičkových technológiách, že asi jediný štát, ktorý je schopný udávať tón a byť takmer sebestačný, sú Spojené štáty americké.
Ako sú na tom Rusko a Čína?
Pri Rusku je otázne, do akej miery je konkurencieschopné. Čína, samozrejme, sa taktiež výrazne posunula vpred. Mali však napríklad problém s Rusmi, nakúpili totiž ruské lietadlá a potom z nich urobili vlastnú verziu, ktorú dokonca chceli predávať pod svojím menom. Rusov to, samozrejme, nahnevalo, a po dlhých dohadovaniach nakoniec museli podpísať zmluvu o tom, že Čína sa zriekne takéhoto pirátstva. Čína však napreduje a v tomto roku možno predstihne v celkovom objeme výdavkov na armádu celú Európsku úniu. Po USA je totiž druhou krajinou, ktorá je najviac schopná vyvíjať a dávať peniaze do armády. Ale žiadna krajina na svete v tejto chvíli nie je schopná držať krok s USA. Ich technologický vývoj je neuveriteľný. A tiež sumy, ktoré do toho dávajú, sú niekoľkonásobne vyššie, než výdavky iných krajín dokopy.
Spomínali ste sofistikované zbraňové systémy ako bezpilotné lietadlá a riadené strely. Majú potenciál obmedziť účasť človeka v boji?
Pokiaľ ide o bezpilotné lietadlá, ten trend je úplne zreteľný a je potrebné povedať, že Spojené štáty to predvídali už na začiatku deväťdesiatych rokov. Potom okolo roku 2000 došlo k ich pasívnemu použitiu najskôr ako prieskumných lietadiel, potom k nim pridali platformy na riadenie striel. Zatiaľ čo pri klasickom lietadle potrebujete pilota, ktorý bude náročne vyškolený, vycvičený a absolútne zdravý. Operátor bezpilotného lietadla, naopak, vôbec nemusí kvalitou zodpovedať pilotovi. Do takéhoto lietadla môžete dať viac munície, keďže nerátate váhu pilota a sedačky. Jeden pilot vydrží vo vzduchu obmedzený čas, bezpilotné lietadlo môže lietať 12 a dnes už aj viac hodín. Takže efektivita je vysoká. A, samozrejme, ak nepriateľ zostrelí bezpilotný stroj, armáde odpadne starosť o potrebnú záchranu pilota, čo je u Američanov alfa a omega.
A čo výskum rakiet?
To je niečo celkom iné. Nové rakety sú schopné prekonávať protiraketovú a protivzdušnú obranu, lietajú veľmi nízko nad zemou, kopírujú terén, sú schopné zasahovať cieľ s veľkou presnosťou. Potom sú tu balistické rakety, ktorých dráha letu sa odvíja od vesmíru, niekoľkokrát sa mení, dávajú sa na ne nezávisle navádzané hlavice, mieri na cieľ až v poslednej chvíli a má tak pomerne nepredvídateľnú, ťažko sledovateľnú dráhu. To sú veci, ktorých vývoj bude napredovať a bude sa do nich ďalej investovať, pretože je to veľmi účinný prostriedok.
Takže trendom je vyzbrojovanie armád nekonvenčnými zbraňami?
Cieľom je udržať a získať kontrolu nad priestorom. Ale to dnes znamená aj vesmír a, samozrejme, kybernetický priestor. V tomto priestore sa odohráva a bude odohrávať veľa vecí a armáda budúcnosti, ktorá bude chcieť víťaziť, musí byť schopná celý tento priestor obsiahnuť, získať v ňom nadvládu a držať ju. Len taká armáda má šancu na víťazstvo v budúcich vojnách.
Ale stále tam bude prítomná aj tradičná armáda.
Minimálne v najbližších 40 rokoch určite nedôjde k tomu, že by úplne odpadli stíhacie lietadlá s pilotmi, dopravné lietadlá, obrnené transportéri či tanky. Ani Spojené štáty, napriek tomu, že idú cestou robotov, si nemyslia, že by bojové pole ovládli roboty. Rola človeka tam vždy bude dôležitá. Bude vyberať ciele, riadiť a určovať úlohy jednotkám.
Spomínali ste kybernetické vojny. Je to naozaj budúca forma vojen, alebo ide viac o mediálnu bublinu?
Ja sa obávam, že nejde o nejakú veľkú mediálnu bublinu. Príkladov, pri ktorých dochádza k narušeniu riadiacich sietí, je viac. Miera, do akej je svet závislý od informačných technológií, tomu len nahráva. Pokiaľ totiž nie sú dostatočne chránené, sú zraniteľné a je logické, že sa môžu stať cieľom protivníka. Myslím si, že otázka kybernetických útokov a presunu do kybernetického priestoru je vážna vec.