Produktivita Slovákov nedosahuje ani polovicu americkej

V SR sa za jednu hodinu vyprodukuje tovar alebo služba takmer za 17 amerických dolárov, zatiaľ čo v USA je to skoro 40 dolárov. Zaostávanie za súčasnými členmi EÚ je o čosi menšie, tam za hodinu vytvoria hodnotu za 36 dolárov. Vyplýva to z analýzy newyorského inštitútu Conference Board.
Prečo zaostávame
Zaostávanie má viacero príčin. Ekonomickí experti sa zhodujú na základnej, a tou je, že Slovensko bolo dlhé roky súčasťou bývalého socialistického bloku, kde sa hospodárstvo plánovalo z jedného centra. "Naša minulosť je spojená s komunistickým experimentom centrálne riadenej ekonomiky a teraz za to platíme," konštatuje analytik Slavia Capital Pavol Ondriska.
O produktivite sa pred rokom 1989 síce veľa hovorilo, napriek tomu však rástla oveľa pomalšie, ako vo vyspelých trhových ekonomikách. Dôsledky pretrvávajú doteraz. Jedným z nich je podľa Petra Staněka zo Slovenskej akadémie vied to, že výroba na Slovensku je náročná na prácu a energie. "Slovenská firma potrebuje na výrobu porovnateľného tovaru asi o tretinu práce viac, ako americká," hovorí. Energetická spotreba je vyššia skoro o štvrtinu. Súvisí to s nedostatočnou úrovňou strojov, výrobných postupov, inovácií, s nízkym využívaním výsledkov vedy a výskumu v praxi a nekvalitnou organizáciou práce.
Zaostávanie v produktivite spôsobujú aj veľké dlhy slovenských firiem. Ich korene sú najmä v slabej vymožiteľnosti práva. Len v obchodno-súdnych sporoch podľa Staněka viazne viac než 60 miliárd korún, pričom celková medzipodniková zadlženosť je päťnásobne vyššia. "Naše podniky majú preto podstatne vyššie prevádzkové náklady a potrebujú viac dodatočných finančných zdrojov, ako v EÚ, či USA," objasňuje Staněk.
Kde hľadať riešenie
"Potrebujeme zvyšovať pridanú hodnotu výroby, a tým aj zisk, konkurenčnú schopnosť našich tovarov a služieb a posilniť marketingové aktivity," hovorí Staněkov kolega z SAV Viliam Páleník. Inak podľa neho firmy len ťažko to, čo vyrobia aj predajú.
Matthew Spiegelman z Conference Board vidí cestu k vyššej produktivite v presune kapitálu a pracovníkov do odvetví s vyššou pridanou hodnotou. Ide napríklad o spracovateľský priemysel - automobilový či strojársky - kam by napríklad mohli prejsť ľudia z ťažobného priemyslu či iných odvetví hrubej výroby. Podľa Ondrisku je priestor aj pre vznik nových pracovných miest v tzv. strategických službách, kam patrí vývoj a výskum, centrá informačných technológií, strediská pre návrhy výrobkov, ale poradenstvo alebo audítorské služby.
Zaostávanie produktivity za priemerom únie, meranej cez HDP na obyvateľa, by sme podľa Páleníka mohli vymazať okolo roku 2030, k 75-percentnej hranici sa priblížime zrejme okolo roku 2020. V súčasnosti je to okolo 50 percent. Staněk je optimistickejší. Odhaduje, že v produktivite by sme sa v priebehu piatich až siedmich rokov vy sme sa mohli dostať na 80 percent priemeru v únii. Podmienkou však je zlepšenie vynutiteľnosti práva, riadenia podnikov a pomoc firmám pri rozvíjaní spolupráce so zahraničnými investormi. "Ak sa v tomto smere veľa nezlepší, tak ani o 15 rokov nebudeme ďalej, ako sme dnes," hovorí Staněk.

Rozdiely medzi štátmi znižujú zahraničné investície
Pri znižovaní výkonnostných rozdielov zohrávajú významnú úlohu priame zahraničné investície. Mnoho štúdií podľa Spiegelman naznačuje, že práve zahraničné investície na "zelenej lúke" sú dôležité pri znižovaní rozdielov v produktivite medzi transformujúcimi sa a vyspelými ekonomikami. "Priame zahraničné investície prinášajú prepracované a rozvinutejšie manažérske praktiky a technológie," konštatuje Spiegelman. Automobilky Hyundai/Kia Motors a PSA Peugeot Citroën, ktoré sa na Slovensku chystajú postaviť nové závody, by práve z týchto dôvodov mohli Slovensku výrazne pomôcť. "Je to proces, počas ktorého sa Slováci v týchto firmách budú učiť technické a manažérske know-how, ktoré sa bežne používa vo vyspelých ekonomikách. To zvýši produktivitu aj v ostatných častiach krajiny," zdôrazňuje Spiegelman. Veľkým prínosom automobiliek je podľa Staněka aj to, že by ročne mali vyvážať autá za 320 - 350 miliárd korún, čo vytvorí veľmi dobrú pozíciu v zahranično-obchodnej bilancii Slovenska. "Budeme môcť doviesť pre naše podniky špičkové technológie bez toho, aby sme nariekali, že sa nám neúmerne zvyšuje deficit bežného účtu platobnej bilancie," povedal. Celkové efekty príchodu automobiliek však podľa Páleníka závisia do toho, či sa KIA a Peugeot rozhodnú postaviť v SR len montážne dielne alebo majú záujem aj o iné činnosti. "Je predpoklad, že napríklad v Žiline nebude len montážny závod, ale postupne tam vznikne výskum, vývoj technológií, odskúšania," tvrdí Páleník. Dodáva, že by to malo vplyv na vznik nových a lepšie platených pracovných miest, s vyššou pridanou hodnotou i produktivitou. "Osobne si myslím, že KIA príde na to, že Žilina má obrovský výskomno-vývojový potenciál aj preto, že je tam Dopravná univerzita, ktorá si stále zachováva svoju kvalitu," uzatvára Páleník.