Jedni za dôsledky kauzy vinia vás, že ste vypovedali zmluvu, iní primátora Bauera, že ju podpísal. Ako to vnímate dnes?
V právnych veciach som nikdy nerozhodoval sám. V tomto konkrétnom prípade som sa radil s profesorom Jánom Mazákom. Hlavná príčina tkvie však v niečom inom.
V čom?
V nešťastnom predaji strojov na zimnú údržbu primátorom Bauerom. Ak by mesto zostalo ich vlastníkom, ušetrilo by desiatky, možno stovky miliónov korún. Výsledok vidíme na súde.
O zmluve si môžeme myslieť čokoľvek, avšak Košice prehrali súdy kvôli vypovedaniu. Bolo to nevyhnutné?
V tú kritickú noc sa vytvárala snehová kalamita a Strelingstav nekonal. Majiteľovi firmy som telefonoval, navštívil v byte, až mi povedali, že je v Amerike. Hrozilo, že doprava prestane fungovať vrátane spojenia do VSŽ s nepretržitou prevádzkou. Stáli sme pred dilemou nechať mesto napospas kalamite alebo využiť zamknuté stroje.
Konali by ste rovnako dnes?
Áno, lebo záchrana mesta v mimoriadnych situáciách bude pre mňa vždy dôležitejšia ako sa alibisticky prizerať na neplnenie zmluvných povinností. Je zaujímavé, že v tom čase aj na súde boli k celej kauze iné názory ako dnes.
Cítite za dôsledky kauzy zodpovednosť?
Plne sa k nej hlásim, a to ku konkrétnemu konaniu na odvrátenie kalamity, nie však za právne úkony, ktoré sme vykonali na odporúčanie najlepších právnikov. Mám čisté svedomie, lebo som konal v záujme mesta a jeho občanov.