Slováci otvárajú medzinárodný precedens. Poštovej banke sa nepáči vynútená výmena gréckych dlhopisov, a preto žaluje Grécko na Medzinárodnom rozhodcovskom súde.
Bankový dom, za ktorým stojí majiteľ skupiny Istrokapitál Mario Hoffmann a najnovšie už aj finančná skupina J&T, si totiž kvôli investícii do rizikových gréckych dlhopisov musel zaknihovať účtovnú stratu za rok 2011 vo výške 216,6 milióna eur. „Grécko prijalo opatrenia, ktorými došlo k porušeniu medzinárodných dohôd. Tým nás pripravilo o hodnotu našej investície,“ uviedol generálny riaditeľ banky Marek Tarda.
Grécko za tento krok doteraz nikto nežaloval. Analytici dávajú Slovákom šancu. „Odpustenie gréckeho dlhu určite neprebehlo korektne voči investorom. Preto si myslím, že Poštová banka má na tieto kroky právo. Šanca na úspech určite je,“ tvrdí analytik spoločnosti Trim Broker Ronald Ižip. Riaditeľka Next Finance Markéta Šichtařová zas pripúšťa, že krok Poštovej banky môže spustiť lavínu ďalších žalôb.
Slovenská banka patrila medzi necelých desať percent súkromných veriteľov, ktorí nesúhlasili s výmenou gréckych dlhopisov za nové s nižšou nominálnou hodnotou. Grécku sa tak vracia vynútené odpustenie dlhov ako bumerang. Už vlani totiž analytici varovali, že banky, ktoré tamojšia vláda k odpisu prinúti, si môžu svoje straty vymáhať súdnou cestou. Teraz sa tak rozhodla medzi prvými urobiť naša Poštová banka.
Odpustenie dlhov veriteľmi bolo vlani pre Grécko dôležité. Ak by totiž bola reštrukturalizácia dlhu neúspešná, štát by od medzinárodných veriteľov nedostal druhý záchranný balík. Grécka vláda si však našla „vynucovací prostriedok“ a schválili v rámci zákona takzvanú klauzulu CAC, ktorá k odpisu donútila banky zmenou pravidiel pri kolektívnom vyjednávaní. Práve tieto zmeny označuje Poštová banka ako porušenie medzinárodných dohôd. Slovensko má totiž s Gréckom aj Cyprom uzatvorené dvojstranné investičné dohody, ktoré štátom garantujú spravodlivé a rovnaké zaobchádzanie s investormi.