Pokles tržieb o milióny eur a prepúšťanie. To je jeden z možných čiernych scenárov pre oravskú fabriku na výrobu ferozliatin OFZ Istebné. Tvrdí to člen predstavenstva spoločnosti Anton Sklárčik. Dôvodom má byť to, že keď Ukrajina prestane vyvážať svoje výrobky do Ruska, zaplaví európsky trh. A OFZ nebude schopné konkurovať.
Sklárčik ešte nevie konkretizovať, o koľko presne by mohli klesnúť tržby firmy a koľko ľudí by mohlo prísť o prácu. Firma totiž uzatvára zmluvy s odberateľmi na štvrťrok vopred. „Z toho dôvodu budeme vedieť konkretizovať uvedené dôsledky v poslednom kvartáli, respektíve v ďalších štvrťrokoch 2015,“ doplnil. Vo fabrike v súčasnosti pracuje približne 450 ľudí.
Ukrajinci majú silné železiarstvo
Zástupca odborov vo firme František Maslík zatiaľ o žiadnej konkrétnej hrozbe prepúšťania nevie. Podnik podľa neho musí momentálne viac súperiť s drahou elektrinou. Možný dosah na firmu však pripúšťa prognostik Slovenskej akadémie vied Vladimír Baláž. „Ukrajina má silný sektor železiarstva, a ak by začala viac vyvážať na európsky trh, oravská fabrika by to pocítila,“ poznamenal.
Fakt je, že veľká časť ukrajinských podnikov na spracovanie železných rúd je na východe krajiny v oblasti Donbas. Práve tu prebiehajú boje medzi separatistami a ukrajinskou armádou. „Zmeny v tomto segmente trhu sa preto neudejú zo dňa na deň,“ upozornil Baláž.
Orava napriek tomu očakáva, že sa štát začne viac zaujímať o kondíciu podniku. Minister hospodárstva Pavol Pavlis odkázal, že v blízkej budúcnosti navštívi OFZ, aby sa oboznámil s aktuálnou situáciou.
Vláda stále bez jasného stanoviska
Dôsledky sankcií proti Rusku pre situáciu na Ukrajine boli témou aj na včerajšom rokovaní vlády. Premiér Robert Fico (Smer-SD) však po rokovaní neprišiel medzi novinárov. Po svojej hovorkyni Beatrice Szabóovej odkázal, že kabinet má dostať od Európskej komisie zoznam komodít, ktoré bude zakázané vyvážať do Ruska. „Hneď si sadneme, budeme komunikovať so slovenskými firmami, aký to bude mať dosah, a potom sa k tomu vyjadríme konkrétnejšie,“ doplnila Szabóová.
Premiér pritom ešte v sobotu na stretnutí európskych lídrov pohrozil, že Slovensko odmietne sankcie proti Rusku, ak by mali poškodiť naše firmy. Včera nikto z jeho ministrov nevedel odpovedať na otázku, či k bojkotu naozaj dôjde. Vláda si necháva čas, aby sa presnejšie oboznámila so zoznamom navrhovaných sankcií. V Bruseli by ho mali schváliť do konca týždňa.
Podľa Baláža by sankcie týkajúce sa vývozu pocítila len malá časť trhu, do ktorej patrí aj oravská fabrika. Z hľadiska dôsledkov na celú ekonomiku sa podľa neho nemáme čoho báť. „Ak by nedošlo k zastaveniu dodávok plynu a ropy,“ upozornil Baláž. Práve o plyne by dnes mali rokovať v Bruseli zástupcovia Ruska a Európskej komisie. Únia chce dosiahnuť dohodu o cenách medzi Kyjevom a Moskvou, aby tak zabránila prípadnej kríze v zime.
Ukrajinci na východe stavajú múr
Ukrajinský premiér Arsenij Jaceňuk včera zopakoval želanie svojej krajiny stať sa plnoprávnym členským štátom NATO. Stalo sa tak v predvečer summitu NATO vo Walese, kde sa má hovoriť aj o reakcii aliancie na vývoj udalostí na východe Ukrajiny. Kyjev podľa Jaceňuka počíta s tým, že NATO mu udelí štatút osobitného partnera. „Partnera číslo jeden,“ dodal Jaceňuk, ktorý však súčasne poznamenal, že „najsprávnejšie by bolo rozhodnutie aliancie o členstve Ukrajiny v NATO.“ Dodal, že kyjevská vláda očakáva, že aj USA udelia Ukrajine štatút kľúčového spojenca. Ukrajinská vláda zároveň navrhuje prijať novú obrannú doktrínu, v ktorej bude Ruská federácia označená za jediné ohrozenie a agresora, ktorý ohrozuje územnú celistvosť Ukrajiny.
Jaceňuk potvrdil, že Ukrajina má v pláne vybudovať na hraniciach s Ruskom „skutočnú štátnu hranicu“. V Černigovskej oblasti už robia výkopové práce a plánuje sa vztýčenie „múrov“. Má ísť o dva metre vysokú sústavu kovového oplotenia, nad ktorou má byť 25 centimetrov vysoký pás z ostatného drôtu. Ochranný val má mať dĺžku 1974 kilometrov.
Na mechanizme, ako dosiahnuť pokoj zbraní na východe Ukrajiny sa včera v telefonáte zhodli ukrajinský a ruský prezident Dmitrij Porošenko a Vladimír Putin. Kancelária ukrajinského prezidenta najprv zverejnila senzačne znejúcu správu o dohode o prímerí. Kremeľ informáciu odmietol s odôvodnením, že „Rusko nikdy nebolo súčasťou bojov na Ukrajine“. Hovorca ruského prezidenta Dmitrij Peskov však povedal, že „stanoviská prezidentov oboch krajín sa do značnej miery zhodujú, čo sa týka možností riešenia krízovej situácie“.