Sledujte nás na Instagrame

@hospodarske_novinyFacebook
15.12.2015, 00:00

"Čo ste čakali?“ V Tatrách si pripravte tučnú peňaženku. Za slabé služby

Reportáž. Víkendové lyžovanie pre dvoch v slovenských veľhorách nás vyšlo na jednu minimálnu mzdu.

„Dovolím si tvrdiť, že Rakúšania to nevedia robiť. Bohužiaľ, biznis robia takým spôsobom, aby prežila daná oblasť, a nie tak, aby im to zarábalo,“ povedal pred časom pre HNtelevíziu spolumajiteľ Tatry mountain resorts Igor Rattaj. Návštevníci Vysokých Tatier sa však môžu presvedčiť, že na Slovensku to, naopak, vedia veľmi dobre.

Lyžiarska sezóna odštartovala prvý decembrový víkend s cenovkou 28 eur za celodennú lyžovačku. Škoda, že iba s pár zjazdovkami. „Včera som viezol pár, ktorý si prišiel do Tatranskej Lomnice zalyžovať až z Londýna. Rátali s tým, že už bude otvorené, bohužiaľ sa ešte nelyžovalo. Jednu zjazdovku tam spustili až dnes,“ povedal nám uplynulú sobotu taxikár Michal, ktorý nás vezie na Štrbské Pleso. A za tri kilometre jazdy si pýta sedem eur.

Veľký hlad, veľká peňaženka

Na Štrbskom Plese sa dá lyžovať na troch kopcoch. Z tridsiatky zjazdoviek v celom stredisku sú teda k dispozícii štyri. „Nie, ceny sa neznižujú,“ vysvetľuje slečna za okienkom, ktorá nám predáva celodenné skipasy. TMR hovorí, že tradične poskytuje zľavy a lyžiari si mohli napríklad kúpiť časopis Plus 7 dní s kupónom na jednodňový lístok za 14,90 eura. „Naši lyžiari mali možnosť v predpredaji využiť aj zakúpenie si celosezónneho skipasu Šikovná sezónka za bezkonkurenčnú cenu, s ktorým môžu lyžovať okrem Vysokých Tatier aj na Chopku, kde bolo tento víkend v prevádzke 11 zjazdoviek,“ uvádza hovorkyňa TMR Zuzana Fabianová.

Keď už nie zjazdoviek, tak aspoň lyžiarov je vo Vysokých Tatrách dosť. Respektíve budia taký dojem, keďže sa nemajú kde rozptýliť. Na vlek čakáme aj dvadsať minút, tak to po chvíľke balíme a ideme sa radšej zohriať do bufetu. „Neviem si predstaviť, ako by som sa tu prestravoval, keby som mal rodinu. Pečená klobása za päť eur a veľké pivo za 2,40,“ smeje sa Ľudovít zo Skalice, ktorý si prišiel na Štrbské Pleso zalyžovať prvýkrát a tak skoro sa sem neplánuje vrátiť. Bufet je však plný, ľudia sa striedajú ako na bežiacom páse, preto nechceme zavadzať a radšej sa opäť poberáme na zjazdovku. Lyžuje sa dobre, snehu je dosť a trať je upravená. Keď je už dosť hodín, svah sa prerieďuje a na pomu sa čaká o poznanie lepšie a kratšie. S odbitím pol štvrtej sa však vleky zastavujú a my sa troma prestupmi vraciame do Starej Lesnej, kde sme ubytovaní.

Čo ste čakali?

Najprv však mierime do jedinej reštaurácie v obci. Už pri dverách nás víta nálepka TripAdvisora, po tejto návšteve tam však dobrú recenziu určite nezavesíme. Dávame si totiž syrový tanier, namiesto neho nám však príde niečo iné. Desať plátkov údeného syra prilepeného na tanieri s niekoľkými kúskami uhorky a paradajky. A ešte maslo, ktoré si máme natrieť na chlieb. Keďže sme neočakávali kontinentálne raňajky, ale misu s niekoľkými druhmi syra, možno nejaké hrozno či orechy,„syrový tanier“ ostáva takmer nedotknutý. Čašník sa našu poznámku, že sme si ho predstavovali trošku inak, urazene spýta:„A čo ste čakali?“ Ku cti mu však slúži to, že nám na tento chod dal aspoň desaťpercentnú zľavu.

Syrový tanier za päť eur na tatranský spôsob. Snímka: Tatiana Jurašková

Keďže nemáme chuť skúšať niečo ďalšie, hladní sa poberáme k nášmu penziónu. Večnej kritike o zlých slovenských službách neveríme. Žijeme v inej dobe a priateľský prístup je azda povinnou súčasťou ich poskytovateľov. Kupón zo zľavového portálu nám navyše sľuboval útulný penzión rodinného typu. Avšak to, že až taký útulný nebude, sme sa presvedčili už pri našom príchode. Hoci sme sa z technických príčin, to znamená, citujeme z mailu:„nikto nebude doma“, mohli ubytovať až o pol piatej poobede, lyže sme si v penzióne nechať nemohli. A tak sme sa s nákladom na pleci až do check-inu túlali popod Tatry.

Izby sú však čisté, nedá sa im nič vytknúť. Dokonca až také čisté, že nikde nenachádzame čas, kedy sa máme vysťahovať. Nepovedali nám to ani naši domáci. V nedeľu, keď sme si o 10.20 hod. balili veci, nám zrazu zaklopali na dvere s otázkou:„Koľko je hodín? O desiatej ste mali byť preč.“ Po ospravedlnení, že sme nevedeli, a hneď budeme hotoví, sme sa ešte odvážili spýtať na tie nešťastné lyže. Či si ich aspoň dnes nemôžeme na dve hodinky nechať u nich, kým nám pôjde autobus do Tatranskej Lomnice. Samozrejme, nemohli sme. Chystajú sa totiž preč. A tak sme s nimi vo vetre a zime stopovali na vyprázdnenej ceste v Starej Lesnej takmer hodinu.

Igor Rattaj z Tatry Mountain Resorts hovoril pre HNtelevíziu o tom, ako chcú naučiť Rakúšanov robiť z lyžovania biznis:

Denný prehľad správ emailom

Dostávajte každý deň nové informácie zo sveta politiky, ekonomiky a biznisu.

Pred zadaním e-mailovej adresy si prečítajte pravidlá ochrany osobných údajov a používania cookies. Súhlas na odoberanie noviniek môžete kedykoľvek odvolať.