Šéf ruského ropného gigantu Rosnefť Igor Sečin či viacero spoločností patriacich pod hlavičku Strojtransgaz, impéria zaoberajúceho sa výstavbou plynovodov. Aj tieto mená z energetického biznisu sa ocitli na najnovšom zozname siedmich ľudí a 17 firiem z Ruska, voči ktorým včera Spojené štáty zaviedli tvrdé sankcie ako odvetu za ruskú anexiu ukrajinského polostrova Krym. Ľuďom budú v USA zmrazené účty a stopnuté udeľovanie víz, spoločnosti zase postihne zákaz dovozu moderných technológií.
Z tretieho kola sankcií je tak zrejmé, že americký prezident Barack Obama tentoraz udrel na sektor, ktorý je pre Rusov životne dôležitý – plynárenský a ropný priemysel. To však podľa expertov prezidenta Vladimira Putina neodradí od jeho doterajšej nekompromisnej politiky v spore s Ukrajinou. „V súčasnom kontexte spomínané sankcie skôr posilnia prezidenta Putina a jeho obľubu u obyvateľov,“ hovorí bezpečnostný analytik Ivo Samson. V krajine má totiž Putin podporu troch štvrtín Rusov, a to najmä vďaka jeho výbojnej politike a ubezpečeniam, že Rusko je najviac odolná krajina.
Trest pre šéfa Rosnefťu
Tvrdé sankcie zahŕňajúce napríklad dovoz najmodernejších technológií pre potrestané firmy pocítil najmä najväčší ruský producent ropy Rosnefť. Jeho akcie sa po zverejnení Sečinovho mena na zozname potrestaných ľudí začali prepadať. Len niekoľko hodín po tom, ako sa Sečin objavil na zozname sankciovaných ľudí, išli dolu na Moskovskej burze o dve percentá.
Rosnefť má pritom momentálne rozbehnuté projekty s americkým gigantom Exxon Mobil, ktoré spolupodpisoval sám prezident Vladimir Putin. Ide o prieskum a ťažbu v Arktickom mori a koncesie v Mexickom zálive. „Sankcie voči Sečinovi môžu tento projekt ovplyvniť, aj keď zrejme nie úplne,“ tvrdí ekonóm Moody's Analytics Martin Janíčko. ?>
Ak by k tomu podľa neho naozaj došlo, bola by to významná prehra pre obe spomínané firmy. V projekte totiž ide o miliardy dolárov. Paradoxne, na sankcie by viac mohol doplatiť Exxon Mobil. Rosneft by totiž podľa Janíčka pokračoval v projekte s inými firmami, ako je britský BP alebo nórsky Statoil.
To, že sa na zozname ocitol Sečin, nie je žiadna náhoda. Práve tento muž je totiž jedným z najbližších spolupracovníkov Putina. Oboch spája rodné mesto Petrohrad. V polovici 90. rokov tu Sečin pracoval v úrade starostu. Šéfoval kancelárii starostovho zástupcu, ktorým bol v tom čase práve Putin.
Odvtedy si obaja muži navzájom pomáhajú. Putin si Sečina vybral za svoju pravú ruku aj počas prvých dvoch prezidentských období, keď bol jedným z najdôležitejších ľudí v jeho kremeľskej kancelárii. Dostal tiež prezývku Putinov vrátnik, keďže dohliadal nad všetkými jeho oficiálnymi návštevami. Predvlani ho Putin dosadil na čelo štátom vlastnenej ropnej spoločnosti Rosnefť.
Odveta Ruska
Uvaliť ďalšie sankcie sa Obama rozhodol preto, že Rusko podľa neho neplní svoje záväzky v rámci krehkej diplomatickej dohody, cieľom ktorej bolo zmierniť krízu na Ukrajine. Aj naďalej totiž proruskí sepratisti obsadzujú miestne úrady na východe Ukrajiny.
Obama nové sankcie oznámil počas včerajšej návštevy Filipín. Na čiernej listine sa ocitlo dohromady 17 firiem, ktoré zväčša pôsobia v energetickom priemysle. Medzi nimi je napríklad spoločnosť Strojgazmontaž, či ropný prepravca LLC Transoil. Dnes má nový zoznam potrestaných ľudí a firiem zverejniť aj Európska únia.
Ruská reakcia na sankcie pritom nemusí na seba dlho čakať. Podľa odborníkov sa Moskva postupne odvráti od Západu a svoju pozornosť sústredí na rozvíjajúce sa trhy. „Príkladom je nová zmluva s Tureckom o navýšení dodávok plynu. Dá sa však očakávať aj ďalšia orientácia na Čínu a Indiu vrátane rôznych zliav a podobne,“ tvrdí Martin Janíčko.
Analytik portálu energieprevas. sk Jozef Badida nevylučuje ani úplné prerušenie dodávok plynu do Európy. Rusko by však na to mohlo neskôr doplatiť. „Ruský rozpočet je spolovice závislý od predaja nerastných surovín. Kroky k potrestaniu Európy by teda skôr či neskôr doľahli aj na samotné Rusko,“ uzatvára Badida.