Tatiana Jurašková, redaktorka HN
S ktorými regiónmi súperí Trnava o investorov?
Marcela Töröková, SARIO
V rámci 50 rozpracovaných projektov desať percent smeruje do Trnavy. Vrátila by som sa však k otázke, prečo do Trnavy nesmerujú veľké investície. Minule sme sa zamýšľali v agentúre, že napriek tomu, že existuje rýchlostná cesta až po Banskú Bystricu, tak banskobystrický región ešte zatiaľ nemal žiadnu veľkú investíciu. Takže aj keď sa môže zdať, že kraj má všetko, tak to nie je predpoklad, že investície sa budú hrnúť. Aj keď sme sa rozprávali o pracovnej sile, zahraniční investori Slovensko stále vnímajú ako krajinu s kvalifikovanými zamestnancami. Napríklad Dánsko má nedostatok inžinierov, ktorí vedia dizajnovať a programovať. Avšak keď sa má krajina lepšie, aj tie deti nejdú na ťažké technické školy, ale radšej zvolia filozofiu a potom majú problém uplatniť sa.
Martin Urban, konateľ Jungheinrich
Aká je miera nezamestnanosti a vzdelanostná štruktúra nezamestnaných? Aký je potenciál investícií v tomto kraji?
Marcela Töröková
Mám údaj pre celý kraj a ten je 9,3 percenta. V periférnejších okresoch je vyššia.
Marián Cipár
Vyššia nezamestnanosť je na juhu kraja v okresoch Dunajská Streda a Senica. Trnavský okres má okolo šesť percent.
Peter Vavro, šéfredaktor HN
Aká je pozícia slovenského podnikateľa verzus zahraničného investora?
Miroslav Trnka
Jedna z vecí, ktoré teraz robím, je, že sa snažím vyburcovať ľudí, aby zmenili svoj pohľad na podnikateľov. Keď sa pozriete okolo seba, podnikatelia sú vnímaní ako niekto, kto chce ostatných ošmeknúť o peniaze, najmä štát, a potom zdrhnúť niekde na Bahamy. Presný opak je pravdou. Podnikateľ, ktorý je hodný toho mena, posúva spoločnosť dopredu. Spomeniete si, kedy štátny podnik urobil niečo úžasné, čo dalo ľuďom nejaký super výrobok alebo službu? Za celým tým pokrokom spoločnosti sú do značnej miery podnikatelia. A to, že tu pri transformácii spoločnosti z komunistickej na akože kapitalistickú vznikol kopec príležitostí pre podnikavcov, to by nemalo spôsobiť spoločnosti traumu. Nepoctivých treba exemplárne odsudzovať, ale tiež treba vyzdvihnúť tie dobré vzory. Stále však majorita vníma podnikateľov ako niečo nečisté. A to škodí Slovensku. Dôsledkom je, že mladí sa dívajú na podnikanie ako na príležitosť, keď si za dva-tri roky zarobím na vilu a mercedes, a potom si idem užívať. Toto nie je podnikanie. Každé podnikanie potrebuje tak desať rokov, aby sa dostalo do fungujúceho dobrého systému.
Ako vnímate situáciu v podnikaní rodinných firiem?
Eva Tománková
Nemáme skúsenosti s rodinnými firmami. Tie fungujú skôr v poľnohospodárskej brandži, takže to je skôr otázka na potravinársku komoru. Pri SOPK však máme platformu pre mladých podnikateľov, ktorá sa volá Mladý podnikateľ, ktorý za symbolický poplatok 33 eur môže čerpať všetky služby, čo čerpajú ostatní podnikatelia. Ešte som chcela zareagovať na projekty EÚ pre malé a stredné podniky. Za úlohu sme si dali viac sa angažovať. Doteraz sme členov informovali o výzvach, ale najnovšie budeme pomáhať aj pri vypracúvaní projektov. Na komore robíme projekty už takmer 17 rokov a urobili sme okolo 50 projektov. Je to mravčia práca, a ak by som bola podnikateľom, zrejme by som ju nerobila.