Slovensko by malo byť do roku 2020 sebestačné v produkcii vybraných agrokomodít. Naši farmári by tak mali zvýšiť chovy prasníc o 30-tisíc kusov. Chovať by tiež mali o 5 miliónov sliepok viac. Taktiež by mali dopestovať viacej zeleniny a ovocia. Rezort pôdohospodárstva na čele s Ľubomírom Jahnátkom (Smer-SD) chce, aby si Slováci dokázali dochovať a dopestovať 80 percent slovenskej spotreby vybraných agrokomodít. Pomôcť im v tom má zreformovaná agrárna politika, vďaka ktorej by producenti nedostatkových komodít mohli dostávať vyššie dotácie.
Plán ministerstva však časť ekonomických analytikov považuje za absurdný. „Zámer dotovať výrobcov s cieľom dosiahnutia sebestačnosti ide proti myšlienke jednotného trhu a voľného pohybu tovarov,“ tvrdí analytik INEKO Peter Goliaš. Slovensko by sa podľa neho malo, naopak, spolu s ostatnými štátmi únie usilovať o postupné znižovanie dotácií do poľnohospodárstva. „Dlhodobo je pre nás výhodnejšie doviezť lacnejšie potraviny zo zahraničia a zamestnať čo najviac ľudí v sektoroch s vyššou pridanou hodnotou,“ dodáva Goliaš.
Nerovné podmienky
Poľnohospodári však s tvrdeniami analytikov nesúhlasia. Poukazujú na to, že zahraniční roľníci dokážu produkovať potraviny lacnejšie len preto, lebo dostávajú vyššie dotácie.
To, že naši farmári majú menej dotácií, analytici nespochybňujú, poukazujú však aj na nižšie náklady, ako napríklad na platy alebo na kúpu pozemkov. Preto slovenský farmár oproti priemeru únie nie je na tom až tak zle.
Agrárny ekonóm Jaromír Matoušek z UniCredit Bank je však opatrnejší. Ako príklad nerovných podmienok uvádza írskeho farmára. „Írsky chovateľ dobytka hospodári v oblasti Atlantiku, kde sú mierne zimy a mierne letá. Nepotrebuje stavby, iba prístrešky.“ Preto nepotrebuje toľko pohonných hmôt, strojov, skladovacích kapacít, žúmp na hnoj, nakoľko pasie deväť mesiacov. Chovateľ na Orave však tieto výhody nemá, a tak potrebuje väčšie investície a väčšie náklady. Napriek tomu írsky farmár dostáva viac dotácií.
Ide to aj bez dotácií
Jedným z argumentov na podporu sebestačnosti ministerstva je, že Slováci majú záujem o domáce potraviny. To, že náš trh si žiada napríklad viac domácej zeleniny, potvrdzuje aj riaditeľ spoločnosti Agromačaj Juraj Mačaj mladší. Preto chce aj s pomocou nových agrodotácií vypestovať o 20- až 30-tisíc ton zeleniny viac ako dnes. Ako dodáva, vďaka tým predošlým dokázal svoju produkciu strojnásobiť.
Analytik Iness Martin Vlachynský upozorňuje, že snahou vlád na európskej úrovni by mala byť ekonomická sebestačnosť poľnohospodárstva jednotlivých krajín, a teda ukončenie závislosti od dotácií. „Akékoľvek priame platby deformujú produkciu,“ hovorí Vlachynský. Podľa neho sa sveta bez agrodotácií netreba báť. Ako príklad uvádza Nový Zéland. Tamojšia vláda škrtla dotácie pre farmárov náhle v roku 1984 v rámci reformy tamojšej ekonomiky. Oponenti tohto kroku vtedy varovali, že zruinuje 8-tisíc podnikov. Nakoniec ich skončilo len osemsto, teda približne percento všetkých súkromných fariem. Ukončenie podpory malo za následok zvýšenie podielu poľnohospodárstva na celkovom HDP krajiny zo 14,2 v roku 1986 na 16,6 percenta v roku 2000. „Zrušenie agrodotácií viedlo k oživeniu a väčšej prosperite agrosektora,“ uzatvára Vlachynský.