Stredná a juhovýchodná Európa najviac pocítia dôsledky prípadného zastavenia dodávok ruského plynu cez Ukrajinu. Ale spory medzi Moskvou a Kyjevom už tento región nezastihnú taký nepripravený ako v roku 2009, keď zostali státisíce ľudí v Európe uprostred mrazivej zimy bez plynu na kúrenie. Informovala o tom agentúra Reuters.
Rusko v januári 2009 pre spory s Kyjevom o cenu plynu zastavilo jeho transport cez Ukrajinu do strednej a juhovýchodnej Európy. Domácnosti tak zostali bez tepla a firmy museli zastaviť výrobu.
Vlády v regióne sa teraz obávajú, že nový spor, ktorý tento týždeň vypukol medzi Moskvou a Kyjevom, povedie znova k prerušeniu dodávok komodity počas zimnej sezóny, keď je dopyt po plyne najväčší.
Ukrajina dováža väčšinu plynu pre svoju spotrebu z Ruska a je tiež hlavnou tranzitnou trasou pre dodávky plynu do Európskej únie (EÚ). Únia pokrýva zhruba 25 % zo svojej spotreby dovozom ruského plynu cez územie Ukrajiny. A hoci vláda v Kyjeve tvrdí, že si vytvorila dostatočné zásoby plynu, ktoré by mali pokryť jej zimnú spotrebu, zákazníci v EÚ sa obávajú, že dodávky určené im nakoniec skončia na Ukrajine, ak jej zásoby nebudú stačiť. A to opäť rozpúta novú krízu.
Analytici pripomínajú, že príchod chladného počasia už viedol k zníženiu zásob plynu v strednej Európe, Nemecku a Taliansku.
"Európa ako celok už zaznamenala pokles zásob tento týždeň, pritom Rakúsko (v uzle Baumgarten), Nemecko a Taliansko minulý týždeň odčerpali zo zásobníkov 157 miliónov kubických metrov plynu. To vyvoláva obavy v súvislosti s možným prerušením dodávok cez Ukrajinu, ktoré stále hrozí," uviedla poradenská spoločnosť Energy Aspects vo svojej správe.
Jonathan Stern z inštitútu pre energetické štúdie v Bruseli však pripomína, že Európa je už lepšie pripravená na možné prerušenie dodávok ako pred niekoľkými rokmi. A to vďaka novému plynovodu Severný prúd, ktorý je v prevádzke od roku 2011 a prepravuje plyn z Ruska po dne Baltického mora do Nemecka a odtiaľ ďalej do Európy.
Okrem toho štáty, ktoré v minulosti kríza najviac zasiahla, vybudovali nové plynové prípojky so susednými krajinami a upravili sieť potrubí tak, aby bolo možné spustiť aj tzv. spätný chod - zo západu na východ. To znamená, že plyn z Ruska sa môže transportovať cez Nemecko do Česka a ďalej na Slovensko a do Maďarska. Hlavný problém reverzných dodávok však je, že umožňuje transport dohodnutého objemu plynu, a nie nové dodávky, ktoré budú potrebné, ak sa dopyt po komodite s klesajúcimi teplotami bude zvyšovať.
"Ak Nemecko spotrebuje väčšinu dovážaného plynu, alebo ak začne Británia odoberať plyn z Nemecka, nebude ho dosť aj pre krajiny strednej a južnej Európy," upozornil nemenovaný nemecký obchodník s plynom.
A hoci Británia zvyčajne neodoberá plyn z Ruska, jej rezervy v Severnom mori klesajú, čo znamená, že bude čoraz viac závislá od dovozu komodity, napríklad skvapalneného plynu z Nórska, ale tiež ruského plynu cez Severný prúd.
Nová plynová kríza najtvrdšie zasiahne juhovýchodnú Európu, ktorá zatiaľ ešte nemá vybudované nové prípojky na susedné štáty. Bosna a Hercegovina pripustila, že zastavenie dodávok cez Ukrajinu krajinu tvrdo zasiahne.
Ruský energetický gigant a jeho partneri - talianska spoločnosť Eni, francúzsky koncern EDF a nemecký Wintershall, v snahe zabrániť opakovaniu plynových kríz začali s výstavbou plynovodu Južný prúd. Ten by mal od roku 2015 prepravovať ruský plyn po dne Čierneho mora mimo územia Ukrajiny do južnej a východnej Európy.
Ale dovtedy je juh, východ ale aj stred Európy stále zraniteľný a s obavami sleduje vývoj sporu medzi Kyjevom a Moskvou.
Taliansku, ktoré dováža takmer 40 % plynu zo severnej Afriky, zase spôsobuje problémy prerušenie ťažby v Líbyi. Vo všeobecnosti nestabilita v Afrike núti Taliansko, aby zvýšilo import plynu z Ruska.