Stavebná firma z Trenčína Maprostav, za ktorou stojí Ľubomír Mrník s manželkou Miroslavou, vznikla v 90. rokoch. Začínala s malými zákazkami, no postupne rástla a uspela na trhu. Kríza ich však neobišla a za posledné dva roky im zákazky klesli o polovicu. "V tomto období každú firmu trápia náklady na to, aby mohla existovať. My sa snažíme optimalizovať náklady, sme vo vlastných priestoroch, a preto nás trápi len spotreba energií, pohonných látok, telefóny a v neposlednom rade aj dane," hovorí o recepte na krízu Mrník. V čase rastu totiž investovali do zveľaďovania firmy, a tak si teraz nemusia prenajímať stroje a vybavenie, čo im šetrí náklady na prevádzku. Firmu navyše neťažia žiadne úvery.
Začiatky s lopatou
Mrník síce vyštudoval vysokú školu, no aj tak sa rozhodol hneď v úvode 90. rokov pracovať rukami. Na začiatku nemal presnú predstavu, v čom chce podnikať. Tá prišla s dopytom po stavebných prácach. "Bolo to väčšinou o náhode a o kontaktoch. V polovici 90. rokov si manažéri rôznych firiem nechali stavať rodinné domy, náš región bol Trenčiansky kraj. Jedna zákazka bola v priemere za 3 až 4 milióny slovenských korún," hovorí Mrník.
Začínal na vlastnú päsť ako živnostník, neskôr sa k nemu pridal svokor, ktorý odišiel do dôchodku. Do partie pribrali ešte dvoch ľudí a začali prijímať prvé objednávky. "Zo začiatku sme robili iba malé zákazky. Okrem novostavieb rodinných domov sme aj prerábali staré priestory, menili sme okná, dvere, podlahy a podobné drobné práce," spomína Mrník.
Prijímanie nových ľudí
Neskôr prišli prvé ponuky aj od väčších firiem. "Dostali sme ponuku na prácu zo Zlatých Moraviec. Železnice SR potrebovali prerobiť ubytovaciu časť rušňového depa a sanovať základy objektu," uviedol Mrník.
Postupne začali prichádzať ponuky z hotelov či iných firiem, čo zvýšilo nároky na pracovnú silu. "Od roku 1993 som prijal riadnych zamestnancov do firmy. Bol som živnostník a mal som postupne 5, potom 6 a nakoniec 10 zamestnancov." Zákaziek pribúdalo, a preto v roku 1995 založil spoločnosť s ručením obmedzeným. V tom čase po materskej dovolenke do firmy nastúpila aj manželka Miroslava a na starosť si zobrala administratívu, teda faktúry, personalistiku či skladovú evidenciu. "Na všetky dôležité rozhodnutia vo firme, ale aj v rodinnom živote, ma veľmi pekne navedie moja manželka. To, že ja som založil firmu a darí sa nám ako-tak prežiť, je jedna vec, ale mnohé dôležité rozhodnutia v náznaku vyšli z jej hlavy, ja som ich len zrealizoval v praxi," hovorí Mrník.
Rozširovanie činnosti
Keďže mal Ľubomír Mrník sedemročnú prax aj v projektantskej práci, rozšíril svoje podnikanie o túto činnosť. Zároveň rozšíril biznis aj o predajňu stavebnín. "V roku 1997 sme v našej firme otvorili predajňu obkladov a dlažieb. Tie dodávame na vlastné stavby, aj na ďalší predaj, orientujeme sa hlavne na koncového zákazníka," hovorí.
V priemyselnej a bytovej výstavbe sa firme celkom dobre darilo od roku 2000 do roku 2010. Realizovala rôzne rekonštrukcie existujúcich halových a administratívnych objektov v Novom Meste nad Váhom pre spoločnosť Emerson. Postavila ubytovací penzión v Trenčianskych Tepliciach, alebo bytový dom v Bratislave. Začalo sa jej dariť aj vo verejných zákazkách, jednou z prvých bola budova gynekológie trenčianskej fakultnej nemocnice. "Neskôr sme získali nové zákazky, a to výstavbu nájomných bytov pre obecné úrady, na ktoré si obce zobrali úver zo Štátneho fondu rozvoja bývania. Byty sme robili na kľúč."
Zarobené peniaze investovali Mrníkovci do budúcnosti firmy. "Nakúpili sme lešenie, stropné debnenie, nákladné auto, vysokozdvižný vozík a dodávky."
Túto investíciu ocenili zvlášť v období krízy, keď si už za vysoké ceny nemuseli prenajímať techniku na stavbu.
Prepúšťaniu zamestnancov sa však aj tak nevyhli, keďže zákazky im za posledné dva roky klesli o 50 percent. "Teraz máme 27 ľudí. Z toho je 16 interných zamestnancov, ostatní prešli na živnosť. Kríza sa prežíva veľmi ťažko, výrobcovia nepredávajú, preto znížili ceny. Ale my cenu za prácu nevieme radikálne znížiť. Toto je v súčasnom stavebníctve veľmi tvrdý a ťažko riešiteľný oriešok," hovorí Mrník.
Nie každý zákazník koná fér
Podnikanie má aj temnejšie stránky. Získať zákazku je jedna vec. Avšak dostať za ňu zaplatené podľa dohody je už vec druhá. "Raz sme postavili chalupu na kľúč. Moja manželka, svokra a mama poumývali okná, upratali všetko a chalupu sme pripravili na odovzdanie. Zákazník sa spokojný vrátil z dovolenky, dom bol pripravený na odovzdanie," hovorí. Klient však odmietal zaplatiť poslednú splátku vo výške 150-tisíc korún (približne 5-tisíc eur).
A takýchto prípadov spoznal Mrník veľa. Ľubomír Mrník dnes ešte nevie, komu firmu odovzdá. Najstarší syn študuje telekomunikácie. Možno dcéra, ktorá prvý rok študuje architektúru, raz prevezme stavbárske žezlo po rodičoch.
Kto je kto vo firme
Ľuboš Mrník, riaditeľ a zakladateľ spoločnosti Maprostav
Miroslava Mrníková, jeho manželka, má na starosti najmä administratívu, podieľa sa aj na kľúčových rozhodnutiach
Dotazník
Ľuboš Mrník, riaditeľ spoločnosti Maprostav, pre HN:
Váš najšialenejší nápad v podnikaní?
Rozhodnutie zamestnávať ľudí a pritom dúfať, že budú vo firme všetci spokojní.
Najväčší úspech v podnikaní?
To, že už viac ako 20 rokov nemám vedúceho a robím si ho sám.
Koľko hodín trávite v práci?
Do narodenia najmladšieho syna, ktorý bude mať 10 rokov, som bol bežne v práci 7 dní v týždni, a to 12 až 14 hodín denne. Dnes sa mi darí pracovať asi 5 dní, a to maximálne 10 hodín denne.
Čo vám najviac prekáža v podnikaní?
Najviac ma hnevá nevymožiteľnosť práva a arogancia bohatých.
Ako najradšej relaxujete?
Relaxujem pri rekreačnom športe -- stolnom tenise celoročne. V zime lyžujem a v lete si užívam sladké leňošenie na záhrade pri dome.