Minister financií Peter Kažimír stojí pred neľahkou úlohou zostaviť štátny rozpočet pri čoraz väčšom výpadku v daňových a odvodových príjmoch. V budúcom roku totiž musí rátať s výpadkom viac než jedna miliarda eur. Slovenská ekonomika totiž stratila dych a namiesto očakávaného rastu HDP na úrovni 2,1 percenta z vlaňajšieho septembra už najnovšie analytici rezortu financií rátajú len s polpercentným rastom.
Dane vyššie nebudú
Na príjmovej strane pritom ministerstvu financií nezostáva veľa priestoru, keďže daň z pridanej hodnoty nechce dvíhať z ideologických dôvodov a rovnako neuvažuje ani o raste priamych daní pre právnické ani fyzické osoby. „Návrh štátneho rozpočtu je vo fáze príprav, čo vieme povedať, je, že plánujeme konsolidáciu hlavne na výdavkovej strane rozpočtu, jednotlivé ministerstvá, respektíve jednotlivé kapitoly rozpočtu sa budú musieť viac uskromniť,“ uviedol hovorca ministerstva financií Radko Kuruc.
Otázne tak zostáva, kde chce rezort škrtať. „Plošné škrty a zmrazovanie platov predstavujú možnosť dosiahnuť zaujímavé úspory, z dlhodobého hľadiska však nič neriešia,“ myslí si analytik Nadácie F. A. Hayeka Tomáš Púchly. Cieľom konsolidácie by podľa neho nemalo byť len obmedzenie množstva zdrojov pre verejnú správu. „Z hľadiska dlhodobého znižovania verejných výdavkov je nevyhnutné, aby sa štát vzdal celých častí svojej agendy,“ uviedol Púchly. Ako príklad môže podľa neho slúžiť podpora a rozvoj bývania, kde by štát mohol ročne ušetriť približne 110 miliónov eur.
Len ESO stačiť nebude
Priestor na škrty je aj v sociálnej oblasti, na ktorú smeruje až polovica výdavkov štátu. Tie by mali byť podľa riaditeľa INEKO Petra Goliaša vyplácané adresnejšie, aby ich nedostávali ľudia, ktorí na ne nie sú odkázaní. Tento krok pritom pôvodne zvažovala aj vláda Roberta Fica. Premiér však nakoniec skonštatoval, že úspory by boli minimálne, a tak sa od tohto zámeru upustilo. Vláda vkladá veľkú nádej do reformy verejnej správy ESO, ktorá by okrem úspor mohla priniesť aj zefektívnenie fungovania verejnej správy. „Do jej finálnej podoby sa už nedostalo pôvodne navrhované zníženie počtu orgánov miestnej štátnej správy zo 745 na 79 a počtu rozpočtových a príspevkových organizácií z 916 na 58,“ upozorňuje Púchly. Len táto reforma tak stačiť nebude.