Sledujte nás na Instagrame

@hospodarske_novinyFacebook
28.02.2014, 00:00

Rusi hrajú o vplyv. Hrozbami

Kríza na Ukrajine. Nepokoje medzi opozíciou a ruskými demonštrantmi sa presunuli na polostrov Krym.

V boji o Krym prituhuje. Posledná bašta zosadeného prezidenta Viktora Janukovyča stále nepovedala posledné slovo. Na polostrove sa rozohráva boj o strategické miesto, v ktorom nechce stratiť vplyv Rusko. To sa po odvolaní prezidenta zameriava práve na Krym, kde je väčšina rusky hovoriaceho obyvateľstva. Včera dokonca vyslalo správu, že má na hraniciach pripravené ruské stíhačky. „Rozhodnutie ruského prezidenta Vladimíra Putina môže byť vnímané aj takto: Môžete sa dať dokopy s Európskou úniou, ale musíte byť pripravení stratiť časť svojej krajiny ako cenu európskej integrácie,“ hovorí pre HN riaditeľka Inštitútu svetovej politiky v Kyjeve Alyony Getmanchuk.

 

 

Rusko: Cvičenia sú náhodné

Ruské ministerstvo obrany odmieta akúkoľvek prepojenosť s momentálnou situáciou. „Cvičenia nie sú vôbec spojené s udalosťami na Ukrajine. Ide o test bojaschopnosti jednotiek pri riešení krízových situácií,“ komentoval ruský minister obrany Sergej Šojgu.

Napätie na polostrove sa stupňuje. Skupina ozbrojených mužov sa v noci zo stredy na štvrtok zmocnila budovy parlamentu v meste Simferopol a vyvesila na nej ruskú vlajku. „V noci som počul streľbu, zišiel som na ulicu pozrieť sa, čo sa stalo. Niekoľko ozbrojených ľudí vošlo do budovy parlamentu,“ komentuje pre agentúru Reuters miestny obyvateľ. Minister vnútra Arsen Avakov túto informáciu potvrdil a hneď vyslal do mesta posily. „Rozmiestnili sme policajtov a vojakov v blízkosti budovy. Naším cieľom je, aby sa zabránilo krviprelievaniu medzi civilným obyvateľstvom,“ reagoval Avakov.

Zatiaľ nie je známe, o akú skupinu ľudí ide, nemali na sebe žiadny rozpoznateľný znak. Taktiež nevyniesli žiadne nároky.

Hrozba regionálnych konfliktov

„Domnievam sa, že impulz k obsadeniu vládnych budov vyšiel zo strany ruskej väčšiny. Je však veľmi ťažko odhadnúť, v akom vzťahu sú tieto skupinky k moskovským vládnym miestam,“ povedal pre HN český politológ Peter Robejsek. Podľa neho je destabilizácia Krymu pre Rusko rizikom, ale aj mocenskou šancou. Uvádza, že celú situáciu komplikuje aj tatárska menšina. Tá by pravdepodobne chcela využiť rozpad ukrajinskej vlády na plnenie vlastných snov o autonómii. Vysokí štátni predstavitelia sa pozerajú na obsadenie ako na hrozbu, ktorá môže vyvolať na polostrove plnom etnických skupín separatizmus. „Je to drastický krok, ktorý môžu spustiť regionálne konflikty. Ide o veľmi nebezpečnú hru,“ povedal poľský minister zahraničia Radoslaw Sikorski.

Aj Slovensko chce pomôcť

Na Ukrajinu včera večer priletela aj slovenská delegácia. Minister zahraničných vecí Miroslav Lajčák sa vo večerných hodinách stretol s premiérom novej ukrajinskej vlády Arsenijom Jaceňukom, ktorý bol menovaný včera. Spolu s predstaviteľmi Vyšehradskej štvorky chce ponúknuť krajine pomocnú ruku. Okrem finančných nástrojov môže Slovensko pomôcť aj v otázkach reformného procesu. Rovnako ako aj Česko, Poľsko a Maďarsko máme totiž skúsenosti z transformačného procesu. „Prešli sme tým relatívne nedávno, čo je naša výrazná pridaná hodnota a môžeme s týmto pomôcť aj Ukrajine. Sme pripravení poskytnúť Ukrajine našu expertízu z reformného procesu alebo prijať Ukrajincov na expertné stáže u nás,“ potvrdil hovorca ministerstva zahraničných vecí Boris Gandel.

Denný prehľad správ emailom

Dostávajte každý deň nové informácie zo sveta politiky, ekonomiky a biznisu.

Pred zadaním e-mailovej adresy si prečítajte pravidlá ochrany osobných údajov a používania cookies. Súhlas na odoberanie noviniek môžete kedykoľvek odvolať.