Pokuty za zlé hospodárenie pre obce môžu podľa odborníkov napáchať viac škody ako osohu a samotné nič nevyriešia. „Keď si vezmete zadlžený subjekt, ktorý nemá dostatok zdrojov na prefinancovanie služieb a potrieb bežného života, a následne ho potrestáte pokutou, dostane sa do ešte väčších ťažkostí,“ vysvetľuje Igor Kiss, riaditeľ Inštitútu pre hospodársku politiku. Pripúšťa prevenčný charakter, ale v konečnom dôsledku podľa neho na to doplatí znova občan.
Tieň minulosti
Myslia si to aj dotknuté obce. „Vlani sa nám podarilo znížiť výdavky o viac ako osem percent, dlhy postupne znižujeme. V tomto roku sme napríklad už museli zrušiť 20 pracovných miest. Ak by sme dostali pokutu, bolo by to len doplácanie na chyby hospodárenia a dlhy z minulosti,“ vraví Pavol Čorba, hovorca mesta Žilina. Práve tá by musela štátu zaplatiť najvyššiu, takmer 600-tisícovú, pokutu, ak by zákon platil už v tomto roku. Dlh Žiliny totiž dosahuje približne 40 miliónov eur, teda 86 percent z jej príjmov. Pokuta sa vypočítava ako 5 percent zo sumy nad hranicou 60 percent príjmov.
Ohrozené obce tak musia čo najskôr zistiť, ako svoje dlhy znížiť. Jednou z možností by podľa Kissa mohlo byť zriadenie skupiny odborníkov, ktorí by rozoberali jednotlivé prípady a navrhovali by riešenia. „Tu sa však dostáva k ďalším zamestnancom a byrokracii. Zadlženým obciam by tak mohli pomôcť vysoké školy, na ktorých vyučujú odborníci na danú problematiku, ktorí by vedeli v rámci riešenia vedeckých úloh poradiť,“ dodáva.
Ani dva milióny
Samotné pokuty budú v budúcnosti príjmom štátneho rozpočtu. Štát však nimi nechce plátať diery, celková suma vybraných pokút bude totiž zanedbateľná. Ak by pravidlá platili už dnes, nezískal by ani dva milióny eur. „Skôr ide o upozornenie pre samosprávy, že vysoké zadlženie nie je dobrá dlhodobá stratégia. Ešte sa však musí doriešiť, akým spôsobom bude štát pokuty vyberať. Či im podielové dane pošle už bez pokuty, alebo by obce platili pokutu po ich obdržaní,“ dodáva Ľudovít Ódor, člen Rady pre rozpočtovú zodpovednosť.