Vnímam ako hrozbu, že v poslednom čase sa s pojmom liberalizmus začína pracovať ako s ideológiou, pričom sa často využíva negatívna skúsenosť s ideológiami dvadsiateho storočia. Liberalizmus však ideológiou nie je. Je skôr prístupom k svetu a spoločnosti, ktorý vníma rôznorodosť ako prirodzenú súčasť reality a snaží sa o také usporiadanie, v ktorom čo najviac ľudí je schopných hľadať šťastie podľa svojich vlastných definícií a zároveň v takomto hľadaní šťastia nebrániť iným. Toto je základným stavebným kameňom civilizácie a politického usporiadania, ku ktorému sme začali smerovať v Novembri 89, a nutným predpokladom toho, čomu sa hovorí liberálna demokracia. Základným východiskom liberalizmu je, že človeku má byť zabezpečená sloboda, aby si sám volil predstavu dobrého života. Človek je nositeľom slobôd, ktoré sa majú zachovávať a majú ho chrániť pred donútením. Liberálna demokracia je teda zriadenie, ktoré sa snaží tieto slobody hájiť a chrániť a neviaže sa pri tom na žiadnu ideológiu, ktorá by určovala, čo to ten správny život je. Liberalizmus verí v to, že slobodní ľudia si budú vedieť sami určiť, čo je pre nich najlepšie.
Nesmieme zamieňať liberalizmus s liberálmi. Liberál je obhajcom čo najväčších slobôd pre každého v konkrétnych politických a spoločenských otázkach. Ak konzervatívec nesúhlasí s liberálom, tak je to politický spor, neznamená to však,...
Tento článok je určený iba pre predplatiteľov.
Zostáva vám 85% na dočítanie.
Zostáva vám 85% na dočítanie.