Za luxusný majetok si priplatíte. Takýto odkaz včera poslal premiér Robert Fico (Smer-SD) majiteľom drahých nehnuteľností. Oprášil tak svoj nápad, ako zdaňovať luxus, a zároveň dostať milióny do rozpočtu. Ako Fico uviedol v diskusnej relácii TA3 V politike, vládu do toho tlačí pravica aj Európa. „Každý hovorí, že majetkové dane by sa mali jasne preniesť na bohatých. To je filozofia, ktorá sedí s naším sociálnodemokratickým pohľadom.“
Medzi kritériami aj cena
Na príprave novej dane z nehnuteľností, ktorú by štát vyberal nad rámec súčasných daní, sa pritom už pracuje niekoľko mesiacov. Podrobnosti však zatiaľ nie sú známe, ani či s nimi bude môcť rozpočet počítať už v budúcnom roku.
Kritériami, na základe ktorých by ich mali majitelia domov či bytov platiť, by mali byť rozloha či cena nehnuteľnosti, ako aj lokalita, v ktorej sa nachádza. Vlani pritom očakávaný výnos z takejto dane rezort financií vyčísli na približne 10 miliónov eur.
Menej zlé riešenie
S potrebou zvýšiť príjem práve z nehnuteľností súhlasil pred časom aj riaditeľ INEKO Peter Goliaš. „Tie aj podľa OECD najmenej poškodzujú hospodársky rast.“
Faktom je, že aj Organizácia pre hospodársku spoluprácu a rozvoj označila práve dane z nehnuteľností za jednu z možností, ako by Slovensko mohlo získať viac peňazí do štátneho rozpočtu. V porovnaní s inými európskymi krajinami ich máme druhé najnižšie spomedzi krajín OECD.
Podľa analytika Nadácie F.A. Hayeka Tomáša Púchleho sa však treba pozrieť aj na iný aspekt. Slováci totiž podľa neho na bývanie vynaložia 26 percent svojho hrubého disponibilného príjmu, pričom priemer OECD predstavuje 22 percent. „Dane z nehnuteľností tak na Slovensku síce sú relatívne nižšie, no bývanie nám zároveň zhltne väčšiu časť našich príjmov,“ dodal Púchly.
Milióny, ktoré by po neprijatí takejto dane vláde chýbali, aby ďalej znižovala deficit, by podľa analytika INESS Radovana Ďuranu mohli získať napríklad cez štátnu prémiu k stavebnému sporeniu či ostatné neefektívne nástroje štátnej bytovej politiky.