Sledujte nás na Instagrame

@hospodarske_novinyFacebook
04.06.2014, 16:59

Zväzy by nemali stavať marketing len na národnom mužstve

Jediná Slovenka v štruktúrach Medzinárodnej futbalovej federácie (FIFA) Eva Pasquier pre HN:

Už desať rokov pracujete v najvyšších štruktúrach FIFA. Ako sa dostane Slovenka do elitnej športovej diplomatickej organizácie?
Normálne, cez inzerát. Žijem už dlhšie vo Švajčiarsku, vydala som sa sem a mám tu aj pracovné zázemie. Inzerát vyšiel v miestnych novinách, nepísalo sa o FIFA, len o športovej organizácii. Opis miesta skvele vyhovoval môjmu vzdelaniu, skúsenostiam s medzinárodnými firmami a vzťahu k športu.

Vyžadoval sa vzťah k futbalu?
Nie, len k športu. Hoci som nikdy žiadny šport nepestovala na profesionálnej úrovni, šport je mojou drogou, ak sa každý deň nehýbem, necítim sa dobre. No aj keď som nikdy nehrala futbal, bola som jeho súčasťou už odmalička. Mama ma pravidelne brala so sebou na zápasy Slovana Bratislava, ktorého bola veľká fanúšička, a ja, samozrejme, tiež.

Ako prebiehalo výberové konanie?
Dva pohovory viedol headhunter, ďalšie dva boli s ľuďmi z vedenia FIFA. Myslím si, že najviac zavážila moja znalosť jazykov, okrem materčiny hovorím po rusky, anglicky, nemecky a dohovorím sa aj po španielsky. Rozumiem tiež ostatným slovanským jazykom a bola som vlastne prvá vo FIFA, ktorá hovorila po rusky. To bolo veľké plus. Pozícia si vyžadovala prácu na rozvoji národných futbalových zväzov, skúsenosti s organizáciou, plánovaním, marketingom a komunikáciou, ako aj znalosť rôznych kultúr a tradícií. Tiež zavážila prax z mojich predchádzajúcich zamestnaní v oblasti rozvoja nových trhov a titul MBA.

Ako vyzerá deň vrcholového športového diplomata?
Som zodpovedná za rozvojové programy FIFA, teda za ich implementáciu v 53 zväzoch v Európe a 11 zväzoch v Oceánii, kde mi pomáha pobočka na Novom Zélande. Mám pravidelný kontakt so zväzmi, snažím sa o ne čo najlepšie starať a s pomocou kolegov – špecialistov z FIFA, ako aj našich konzultantov, im radiť na ihrisku aj mimo neho. Futbal dnes nie je len o zápase a technickom rozvoji, futbal je dnes aj o biznise, o marketingu, komunikácii s médiami či fanúšikmi... Pravidelne zväzy navštevujem, lebo pokiaľ ich chcem pochopiť, porozumieť, čo potrebujú a v akej forme, a poradiť, sedieť v Zürichu nestačí. Pravidelné rozhovory nielen s vedením zväzu, ale aj so všetkými účastníkmi futbalového diania, návšteva inštalácií a príprava stratégie poskytujú možnosť nazrieť do „duše“ a pochopiť, čo môžeme ponúknuť, ale aj mať možnosť vidieť veľa dobrých príkladov, s ktorými sa možno podeliť s ostatnými zväzmi. Zdieľanie najlepšej praxe je veľmi efektívna metóda ďalšieho rozvoja.

Na ktorý z úspechov ste najviac hrdá?
Keď porovnám našu prácu pred 10 rokmi a dnes, veľmi veľa sa zmenilo. Počet a kvalita programov, ktoré poskytujeme, ako aj finančná pomoc. Osobne som vždy veľmi rada, keď sa zväz rozhodne vypracovať dlhoročný plán, veď ako inak nájsť cestu, keď nepoznáte cieľ. Dnes väčšina zväzov pracuje s plánom a každoročne kontroluje jeho plnenie. Tiež ma vždy teší, ako aktívne zväzy pristupujú k práci s deťmi, mládežou a v posledných rokoch aj so ženami. Bez dobrého základu je veľmi ťažké mať úspešné národné družstvá.

Poradenstvo znamená, že prídete na pár dní do krajiny, urobíte si audit procesov vo zväze a hľadáte chyby?
Nemám rada slovo audit. Nerobíme kontrolu, snažíme sa zväzom asistovať. Ak zväz chce, dobrovoľne si nás pozve a my si so skupinou špecialistov sadneme s vedením aj ďalšími pracovníkmi zväzu. Pýtame sa klubov, fanúšikov, médií, sponzorov a snažíme sa zistiť, ako zväz pracuje, čo robí dobre a čo nie, a kde by sme mohli pomôcť. Potom vypracujeme zoznam aktivít, ktoré budeme v ďalších mesiacoch spoločne robiť. Zo začiatku nie je veľmi jednoduché robiť zmeny, ľudia sú zvyknutí na svoj spôsob práce a niečo zmeniť si vyžaduje čas, ale hlavne vôľu a podporu vedenia zväzu. Ak sa však prehryzieme cez začiatočnú nedôveru a pracovníci cítia, že zmeny sú pre ich dobro, máme vyhrané. Dobrý príklad je jeden zo zväzov, ktorý mal finančné problémy, bol v dlhoch, no dnes je to prekvitajúca organizácia, ktorá má novú štruktúru, vie, ako sa starať o svoje financie, je dobrá v marketingu a mládežnícke tímy postupujú... Keď generálny sekretár vyhlásil: „Neviem, ako som mohol pred dvomi rokmi fungovať“, bola to pre mňa najväčšia odmena.

Čo býva najčastejším problémom zväzov? Financie, málo sponzorov?
Platí, samozrejme, že ak sa darí národnému A-tímu alebo ekonomike krajiny, sponzorov je viac. Podľa našich skúseností to však nie je jediný ukazovateľ. Ak zväz dobre pracuje, má zaujímavé programy a vie si vybudovať dôveru, sponzori sú verní a neodskakujú, keď sa A-tímu nedarí. Pekne to vidieť aj na prípade Škótska, ktoré dlhodobo nemá mužstvo s výraznými úspechmi, no napriek tomu sa národnému zväzu podarilo vďaka sponzorom niekoľkonásobne zvýšiť rozpočet. Je dôležité, aby mal zväz ku sponzorom stabilný a poctivý vzťah a nebral ich ako charitatívnu inštitúciu, ale ako dlhodobého partnera.

Kde robia zväzy chyby?
Ja zväzom radím, aby nestavali celú marketingovú aktivitu na národnom mužstve. Dá sa robiť veľa iných úžasných aktivít, ktoré sú pre sponzorov zaujímavé. Nehovorím o lige, ktorá má zvyčajne svoju vlastnú marketingovú stratégiu, ale napríklad o práci s deťmi a mládežou. Mládežnícke, školské podujatia sú zaujímavé pre veľa firiem, lebo práve tam nájdu svojich dnešných alebo zajtrajších spotrebiteľov. Veľa firiem sa chce v súčasnosti správať sociálne zodpovedne, tak prečo viac nehrať práve na struny sociálnej zodpovednosti – pracovať s mládežou, so seniormi či s hendikepovanými? Toto je pre sponzorov zaujímavé.

FIFA sa finančne veľmi dobre darí. Za uplynulých sedem rokov viac ako zdvojnásobila svoju finančnú rezervu na súčasnú miliardu eur. Kam idú financie, ktoré FIFA zarobí?
Najdôležitejším zdrojom príjmu je World Cup (majstrovstvá sveta, pozn. red.), ktorý tvorí zhuba 90 percent našich príjmov. Všetky ostatné súťaže a aktivity prinášajú malé percento príjmov, skôr sa na ne dopláca. Musím povedať, že najväčší podiel výdavkov ide práve na naše oddelenie rozvoja, ktoré financuje zo zisku veľa rôznych programov.

Napríklad? Ako presne FIFA pomáha napríklad slovenskému futbalu?
Podieľali sme sa na zabezpečení budovy pre Slovenský futbalový zväz, finančne sme sa tiež podieľali na výstavbe Národného tréningového centra v Senci a Poprade, podporili sme financovanie informačného systému zväzu, ktorý patrí k jednému z najlepších, aké poznám... Podporili sme rozvoj ženského, mládežníckeho futbalu či program výučby mladých rozhodcov.

FIFA pomáha zväzom aj finančne – koľko získa Slovenský futbalový zväz za rok?
Každý z našich zväzov dostáva každý rok automaticky finančnú pomoc 250-tisíc dolárov na zabezpečenie svojich aktivít. Každé štyri roky má zväz nárok na program Gól vo výške 500-tisíc dolárov, ktorý slovenský zväz využil na výstavbu infraštruktúry. Dotujeme zväzom tiež rôzne programy v oblasti technického rozvoja hráčov, trénerov a rozhodcov, ale aj stratégie, komunikácie, organizácie či marketingu.

Predsa len však bolo istým sklamaním, keď pri návšteve Slovenska v roku 2011 váš šéf Joseph Blatter po rokovaní s premiérkou Ivetou Radičovou vylúčil pomoc pri financovaní Národného športového štadióna...
My nepovažujeme výstavbu štadiónov za zodpovednosť zväzov. Ide o veľký investičný projekt, ktorý by mal byť podporený predovšetkým štátom. Priamu finančnú pomoc sme museli zamietnuť napríklad aj v prípade Albánska, kde tiež nemajú národný štadión. Ale pomohli sme im, v spolupráci s KPMG sme vypracovali štúdiu, ako by mal ich štadión vyzerať, koľko miest by mal mať, aké komerčné aktivity na štadión nadviazať, aby sa investícia do štadióna maximálne vyplatila. Myslím si, že im táto štúdia veľmi pomohla pri dôležitých rozhodnutiach, ako napríklad o kapacite, výbere partnerov a zabezpečení financovania.

Kto a na základe akých kritérií rozhoduje o použití výnosov FIFA?
Čo sa týka programov rozvoja, o nich rozhoduje komisia rozvoja, ktorá zasadá dvakrát do roka a na základe odporúčania a analýzy nášho oddelenia odobruje programy a dotácie.

FIFA je elitná svetová organizácia a tomu zodpovedajú aj výdavky na platy a benefity zamestnancov. Predsa len, podľa prepočtu údajov Finančnej správy za rok 2013 zarobil každý zamestnanec v priemere 13 800 eur za mesiac. To je takmer suma, ktorú zarobia traja naši najvyšší ústavní činitelia dohromady...
Pracovať pre FIFA je absolútny sen. Pre mňa určite, každý deň, keď idem do práce, si hovorím, aká som šťastná, že túto prácu mám. Dobrý plat je fajn, ale dôležitejšie je robiť to, čo vás baví. Sme špičková organizácia, pokiaľ ide o vybavenie, know-how, kvalitu zamestnancov, a to nehovorím o pánovi Blatterovi, ktorý vie skvele motivovať a dať pocit úspechu a spokojnosti z práce.

Aký je?
Je jedným slovom líder. Má absolútne jasnú víziu, ciele a predstavy a vie pre ne všetkých nadchnúť. Zaujíma sa o všetko a všetkých. Napríklad včera (minulý týždeň, pozn. red.) sme sa vrátili z misie v Palestíne a Izraeli, kde sa svojím diplomatickým umením snaží dosiahnuť, aby sa mohol hrať futbal v krajinách, ktoré majú ťažké politické zázemie, aby mohli hráči – samozrejme, pod kontrolou príslušných orgánov – kvôli futbalu prechádzať cez hranice. Pomocou futbalu stavia mosty medzi krajinami a ľuďmi. Túto futbalovú, ale aj humanitárnu misiu bravúrne zvláda, a to nielen v uvedenom prípade, ale na celom svete. Ako sám hovorí, futbal je škola života, učí ťa vyhrať, ale aj prehrať, fair-play a práci v kolektíve, disciplíne a poriadku. Jednoducho – robí lepšieho človeka.


Kto je: Eva Pasquier
Manažérka programov rozvoja pre futbalové federácie v Európe a Oceánii v Medzinárodnej futbalovej federácii (FIFA) vo švajčiarskom Zürichu. Poskytuje podporu v rôznych oblastiach futbalu pre 64 národných futbalových zväzov. Pôvodom Slovenka sa vydala do Švajčiarska, kde v súčasnosti žije. Pre FIFA pracuje od roku 2003.

Newsletter

Prihláste sa na odber noviniek zo sveta politiky, ekonomiky a biznisu.

Pred zadaním e-mailovej adresy si prečítajte pravidlá ochrany osobných údajov a používania cookies. Súhlas na odoberanie noviniek môžete kedykoľvek odvolať.