Sarkozy Prahu nepresvedčil

Ani včerajšia návšteva francúzskeho ministra financií Nicolasa Sarkozyho v Prahe nepresvedčila českých politikov, že by snaha Francúzska a Nemecka zblížiť firemné dane pomohla európskemu hospodárstvu. Ekonómovia sa stavajú k daňovej nivelizácii od začiatku jednoznačne negatívne.
"Mnohým ekonomikám, a to nielen novým členom, by, naopak, zvýšenie daní ublížilo," neustúpil zo svojho presvedčenia český viceminister pre ekonomiku Martin Jahn. To isté tvrdí i Sarkozy, ale z opačnej pozície: Presadzuje zbližovanie firemných daní v Európskej únii, pretože sa obáva daňovej konkurencie nových členov únie a odchodu mnohých firiem za výrazne nižšími daňami.
"Je to ekonomický nezmysel," hovorí Markéta Šichtařová z Next Finance. Hlavný ekonóm Patria Online David Marek súhlasí: "Rozpočtové politiky jednotlivých krajín sú rozdielne, niektoré vlády prerozdeľujú veľa -- iné menej." Miera prerozdeľovania, a teda aj náročnosť na financovanie výborom daní, sa veľmi líši. Zatiaľ čo v Írsku sa cez verejné rozpočty prerozdeľuje 36 percent HDP a v Španielsku 39 percent HDP, švédsky štát blahobytu si žiada prerozdelenie 58 percent HDP. Ďalej záleží na zvolenej štruktúre daní. Napríklad práve Švédi využívajú ekologické dane a nemusia v takej miere zdaňovať firemné zisky.
Ekonómovia sa domnievajú, že za snahami francúzskeho ministra stojí skôr snaha zaujať domácich voličov. "Netreba podliehať Sarkozyho demagógii, akokoľvek perfektne mediálne prezentovanej," hovorí hlavný ekonóm Komerčnej banky Kamil Janáček. "Tento minister je veľmi kreatívny. Pripomeňme trebárs nápad regulovať ceny tovarov v hypermarketoch," pripomína Marek.
Aj argument odlevu firiem do krajín s nižšími firemnými daňami podľa expertov čiernobielo neplatí -- inak by sa francúzske firmy hromadne sťahovali trebárs na Slovensko. Okrem daní investorov totiž zaujíma aj vzdialenosť od trhov, infraštruktúra, cena a kvalita pracovnej sily, logistika, právne prostredie, stabilita politického systému alebo i etika podnikania, pripomína Oldřich Körner zo Zväzu prie
myslu a dopravy Českej republiky. Francúzi sa navyše musia pripraviť na to, že ich firmy budú hľadať lacnejšie regióny. Zahraničné podniky neprichádzajú totiž do východnej a strednej Európy len kvôli nižším daniam, ale hlavne pre lacnejšiu pracovnú silu. Aj keby u nás totiž vzrástli mzdy na dvojnásobok, tak budú z hľadiska západoeurópskych krajín stále nízke, tvrdí Vladimír Pikora, analytik Volksbank.
Ekonómovia si navyše nie sú z prejavov francúzskeho ministra istí, o čom hovorí, keď používa termín úniový priemer. "Ak mal na mysli priemer celej EÚ25, potom dotiahnutie jeho nápadu sa končí daňovou úniou. Skôr však naďalej delí EÚ na ,starú' a ,novú' časť," domnieva sa David Marek. Vo Francúzsku a na východ od Nemecka by zrejme mali byť firemné zisky zdanené 35 až 40 percentami, zatiaľ čo Írsko by zostalo daňovým rajom s 12,5-percentnou sadzbou. Hovoriť do daňovej politiky Švédsku, Fínsku či Portugalsku, ktoré dania firemné zisky menej než 30 percentami, by sa francúzsky minister zrejme neodvážil, myslí si Marek.
Ekonómovia vidia budúcnosť daňových reforiem inde. Skôr než na zjednocovanie daní by sa únia mohla zamerať na zjednotenie daňového základu. To by umožnilo lepšiu porovnateľnosť výšky daní. Investori by potom mali ľahšie rozhodovanie a nemuseli by skúmať, či sú nízke dane skutočne nízke.
Jednotlivé daňové zákonodarstvo sa v únii totiž značne líši a vykazovaná daňová kvóta voči DPH môže byť nepravdivá. Ekonómovia preto navrhujú predovšetkým systém sprehľadniť a zjednodušiť. Napríklad budúci investori posudzujú atraktivitu lokalít predovšetkým podľa daňovej záťaže a (aspoň v prvej fáze) neporovnávajú ďalšie možnosti ako je rýchlosť odpisov, jednotlivé odpočítateľné položky, hovorí prezident Hospodárskej komory ČR Jaromír Drábek. Paradoxne sa tak Česko, ktorého sadzba dane z príjmov právnických osôb sa za dva roky vyšplhá na 24 percent, dostalo do zvláštnej situácie. Úroveň tuzemského zaťaženia podnikateľov je na úrovni iných štátov s nižšou daňovou sadzbou, ktoré však neponúka podnikateľom ďalšie nástroje, napríklad v podobe rýchlych odpisov.