Pôvodne tam chceli investovať milióny eur. Lákala ich veľkosť a nenasýtenosť tamojšieho trhu. V roku 2009 sa však finančníci z Penty rozhodli, že v Rusku zastavia akékoľvek aktivity. Dôvodom boli príležitosti v strednej Európe, ako aj nižšie politické a ekonomické riziká. „Dnes má naša investičná skupina na území Ruskej federácie a na Ukrajine len obmedzené aktivity,“ vraví PR manažér skupiny Martin Danko.
Ukázalo sa to ako dobré rozhodnutie. Horná komora ruského parlamentu totiž pripravuje zákon, ktorý by v prípade protiruských sankcií Západu umožnil skonfiškovať majetok, aktíva a bankové účty európskych a amerických firiem, ako aj súkromných osôb v Rusku.
Opätovne na Rusko sa však dostali „okľukou“. Penta totiž pred zhruba dvomi rokmi vstúpila do poľskej spoločnosti EMF Group, ktorá prevádzkuje v Rusku jazykové školy a hračkárstva a na Ukrajine zas jazykové školy, módne obchody a obchody s hračkami a detským tovarom. Rusko-ukrajinské aktivity sa tak podieľajú necelými desiatimi percentami na celkových tržbách EMF Group. „Vzhľadom na aktuálny vývoj v týchto krajinách EMF v súčasnosti analyzuje dosahy udalostí na tržby a cashflow uvedených spoločností,“ dodáva Danko.
Škoda Auto tu má závody. Aj Matador
Slovenské firmy zatiaľ strach z toho, že by sa konflikt na Ukrajine odrazil na obchodovaní s týmito krajinami, nemajú. Otáznik však je, ako by sa prípadné znárodňovanie firiem odrazilo na ich biznise. Závod tam má napríklad česká automobilka Škoda Auto, jednotka v predaji áut u nás. Ako nám povedal hovorca automobilky Jozef Baláž, situáciu v Rusku, tak i na Ukrajine sledujú:„Zatiaľ je však predčasné vyvodzovať závery.“
Automobilka na východe podniká cez spoločnosť Volkswagen Group RUS, ktorej sú akcionárom. Produkujú tu autá v dvoch závodoch – v Kaluge a Nižnom Novgorode, pričom v posledných dvoch rokoch v tejto krajine predávajú približne stotisíc áut. Na Ukrajine zas má automobilka závod pri slovenských hraniciach – v Solomonove.
Podľa Danka v prípade, že by došlo k vyvlastneniu európskych a amerických spoločností, tak by to nepochybne malo zásadný dosah na celú svetovú ekonomiku a na globálne korporácie, ktoré významne pôsobia na ruskom trhu. „Návrat do Ruska nemôžeme vylúčiť, avšak v najbližších rokoch to nepovažujeme za pravdepodobné,“ reaguje Danko.
Slovenské firmy do Ruska najmä vyvážajú, závod tu má len málokto – napríklad skupina Matador na čele so Štefanom Rosinom. HN hovorkyni Linde Golejovej poslali otázky k článku, do konca uzávierky nám však neodpovedala.
Na otázku HN, ako by sa prípadné vyvlastnenie dotklo obchodu, Stanislav Pánis, analytik J&T Banky reagoval, že veľa bude závisieť od toho, aké konkrétne sankcie by obe strany zaviedli. „Sotva však možno očakávať, že zahraničný obchod medzi krajinami by sa po zavedení rôznych obchodných obmedzení mohol zvýšiť.“
Strata zákaziek
Z ekonomického hľadiska by však prípadné zavedenie sankcií poškodilo obe strany. Európa, ktorá je závislá od dodávok energií z Ruska, by musela niesť náklady v podobe vyšších cien palív a potravín. „Mnohé firmy by mohli zabudnúť na svoju prítomnosť na Východe, čo bude mať dosah na ich hospodárenia a ceny akcií. Je otázne, či je Európska únia na toto pripravená a či si to jej politici uvedomujú. Podniky rozhodne áno, a preto očakávam, že vytvoria tlaky, aby únia nakoniec žiadne podstatné sankcie nezaviedla, čo znamená, že ani Moskva by nič nepodnikla,“ nazdáva sa Pánis.
Analytik ČSOB Marek Gábriš hodnotí, že ak by prišlo k dramatickejšiemu vývoju udalostí, mohlo by to, samozrejme, ovplyvniť aj situáciu v obchode s Ruskom. Inými slovami – firmy by prišli o zákazky.
Pre naše automobilky je Rusko jedným z kľúčových trhov
Každé piate auto, ktoré vyrobí žilinský závod automobilky Kia, končí v Rusku. Napätá situácia, ktorej veľmoc čelí, udržuje v pozore aj naše firmy. „Vývoj situácie priebežne monitorujeme,“ povedal pre HN hovorca Kia Motors Slovakia Jozef Bačé. Juhokórejská automobilka, podobne ako bratislavský závod Volkswagenu, vplyv na produkciu zatiaľ nezaznamenali. Vladimír Machalík, hovorca Volkswagenu Slovakia, dopĺňa, že Rusko patrí medzi ich desať najväčších exportných trhov. Rusko stavia naše firmy do pozoru, no zatiaľ sa o zákazky neboja.
Slovensko do Ruska vyváža zhruba štyri percentá výrobkov. Richard Dírer, PR konzultant Slovenskej agentúry pre rozvoj investícií a obchodu, hovorí, že naše firmy si počas krízy uvedomili, že západná Európa už nemá potenciál na odber produkcie, ako to bolo do roku 2008.„Najvhodnejšou destináciou, z hľadiska geografickej polohy a veľkosti trhu, je pre slovenské spoločnosti často Rusko,“ vysvetľuje Dírer.
Okrem automobiliek sem exportujú napríklad aj významné firmy ako Grafobal Group veľkopodnikateľa Ivana Kmotríka či strojárske podniky Tatravagónka z Popradu a CSM Tisovec.