Je nedeľa a ľudia pomaly vchádzajú do Kostola sv. Kríža v Devíne. Dnes je tu veľká slávnosť – po omši totiž otvoria Hlaholickú akadémiu. Do kostola smerujeme aj my, pretože práve tu sa začína náš deň s Jánom Čarnogurským.
„Pán doktor tu ešte nie je,“ hovorí nám štvrťhodinu pred začatím omše asistent prezidentského kandidáta. „Hovoril, že sa možno zdrží kvôli manželke,“ vtipne poodkryje Čarnogurského súkromie. Komickosť situácie následne podčiarkne fakt, že kandidát už dávno sedí v kostole a v jednej z prvých lavíc. S asistentom sa totiž minuli.
Po slávnosti vychádza Čarnogurský von a konečne máme čas prehodiť s ním pár slov. V januári oslávil 70 rokov. Nie je však vidieť, že by sa výrazne zmenil oproti časom, keď bol v aktívnej politike. A to či už ako predseda vlády alebo minister spravodlivosti.
Žiadne mítingy
Na rozdiel od iných kandidátov nám však v programe neponúka žiadne mítingy, či väčšie stretnutia s občanmi. Na tie vraj nemá čas ani počas týždňa, keď je pracovne vyťažený. „Od júna do decembra sme prešli celé Slovensko. Ale plánujeme ešte nejaké výjazdy,“ vysvetľuje kandidát.
Faktom je, že táto snaha mu zatiaľ veľa preferencií nepriniesla. Možno práve nemastná – neslaná kampaň je dôvodom, prečo v posledných prieskumoch nezískal ani dve percentá voličských hlasov.
Jednu akciu pre svojich podporovateľov Čarnogurský predsa len pripravil aj v nedeľu. Práve v tento deň totiž na olympiáde Slováci hrali hokej proti Rusom. Preto pozval cez internet ľudí na zápas do podniku v centre Bratislavy s tým, že po každom slovenskom góle zaplatí „rundu“. Na miesto ideme aj my a sme tu vôbec prví. Tesne pred zápasom prichádza aj Čarnogurský s asistentom. Sú mierne prekvapení, že okrem nás nikto neprišiel. „Tak nakoniec tu možno budeme len s novinármi,“ kyslo poznamenal Čarnogurského asistent.
Najznámejší rusofil
Ešte pred zápasom na sociálnej sieti viacerí narážali na Čarnogurského vzťah k Rusku. Známy rusofil napriek tomu tvrdí, že drukovať bude Slovákom. Počas zápasu sa s ním bavíme aj o jeho názore na ruského prezidenta Vladimíra Putina.
„Je fajn. Taký je môj subjektívny názor,“ hovorí a s hrdosťou pripomína, že sa s ním deväťkrát stretol a sedemkrát mu položil otázku. Asi málokto v západnej Európe by s takým nadšením priznával sympatie k tejto krajine. Na pretras príde aj súčasná situácia na Ukrajine. Čarnogurský odpovedá na našu otázku zdĺhavo a vyťahuje množstvo vecí z histórie. Nepokoje na Ukrajine v minulosti, ako aj teraz podľa neho spôsobujú Američania. Opäť tak potvrdzuje svoje smerovanie na východ. Do debaty sa postupne zapájajú aj jeho podporovatelia, ktorí síce v malom množstve a neskôr, ale predsa len prišli.
Diskusia. V televízii
Po zápase naňho čaká ešte večerné vystúpenie v televízii. Trému z neho necítiť. „Po takom množstve vystúpení už nie je na mieste. Ale budem opatrný,“ hovorí. Na záver nie príliš vzrušujúceho dňa sa s Jánom Čarnogurským lúčime a ten ani pri odchode nezabudne vytiahnuť zaujímavosť z histórie. Spomína, ako Cassius Clay v šesťdesiatych rokoch pred zápasom majstra sveta v boxe sebavedomo pred novinármi hovoril, že svojho súpera knokautuje. Ale reportérom dohováral, aby tú hanbu pre súpera opísali pekne. Vzhľadom na volebné preferencie však Čarnogurského bonmot vyznieva skôr tragikomicky.