Európu čaká najväčší obrat od vypuknutia dlhovej krízy. Brusel prvýkrát zmenil kurz a pripustil výnimky pri vynucovaní tvrdých rozpočtových pravidiel. Miernejší prístup si vybojovali dve veľké európske ekonomiky, ktoré sa ocitli v recesii – Francúzsko a Španielsko. Môžu dostať navyše dva roky na predpísané zníženie deficitov.
Namiesto nekompromisného šetrenia chce Európska komisia podporovať rast. „Fiškálna konsolidácia by mala bežať ďalej, ale členské štáty by mali posilniť aj snahy v štrukturálnych reformách,“ vyhlásil včera predseda Európskej komisie José Manuel Barroso (na snímke).
Míňanie má zelenú
Podľa Bruselu sú za hospodárskym poklesom Španielska a Francúzska práve škrty – okresanie výdavkov štátov automaticky tlmí spotrebu a spomaľuje aj ekonomický rast.
Firmy následne prichádzajú o zákazky a sú nútené prepúšťať. Podľa predstáv úradníkov z Európskej komisie by tak pomalšie šetrenie malo znovu naštartovať ekonomiku.
To by pomohlo v krátkom čase aj Slovensku. Francúzsko totiž patrí medzi našich popredných obchodných partnerov. „Ak by prorastové opatrenia naštartovali konkurencieschopnosť týchto ekonomík, mohlo by to mať pozitívny dosah aj na Slovensko,“ potvrdil hlavný ekonóm UniCredit Bank Ľubomír Koršňák.
Spomaľuje aj Slovensko
Aj slovenská ekonomika sa totiž výrazne spomaľuje. Tento trend včera potvrdila aj Organizácia pre hospodársku spoluprácu a rozvoj, ktorá Slovensku znížila odhad rastu na 0,8 percenta. Ešte vlani očakávala, že budeme rásť dvojpercentným tempom.
„V tejto chvíli by pre slovenskú ekonomiku bolo vhodnejšie, aby usilovnú snahu o konsolidáciu utlmila a naopak, snažila sa o podporu ekonomického rastu,“ odporúča analytik NextFinance Jiří Cihlář.
Tomu sa však slovenská vláda zatiaľ bráni. Ako už v minulosti potvrdil minister financií Peter Kažimír, z tohtoročných škrtov Slovensko nepoľaví. K vydýchnutiu by tak mohlo prísť až neskôr.
Dlhy riešiť dlhom
Pomalšia konsolidácia a reformy však majú aj svoje riziká, upozorňujú odborníci. Hrozí totiž situácia, že sa politici budú snažiť ekonomiku podporovať cez míňanie a ešte väčšie zadlžovanie. Podobne totiž postupovali aj v krízovom roku 2009, čo následne vyvolalo súčasnú dlhovú krízu.
Slovensko je pritom aktuálne na dobrej ceste – doterajší vývoj ukazuje, že by sa nám malo podariť znížiť deficit z vlaňajších 4,3 na tri percentá. Pôjde tak už o druhú výraznú konsolidáciu na Slovensku v priebehu dvoch rokov.
Z Bruselu sme preto dostali pochvalu. „Deficit sme znížili vďaka výraznému konsolidačnému úsiliu. Makroekonomický scenár, ktorý tvorí základ rozpočtových prognóz, je podľa komisie realistický,“ tvrdí poradca nášho ministra financií Radko Kuruc.
Niektoré štáty si však pochvalu z Bruselu za doterajšie reformy nevyslúžili. Napríklad Česká republika čelí kritike za slabé čerpanie prostriedkov z eurofondov, Belgicko zase podľa komisie nerobí pre zníženie rozpočtu dostatočné kroky. Ani Francúzi, Španieli a Holanďania však nedostanú odklad zníženia deficitu o dva roky pod tri percentá zadarmo. Budú musieť napríklad zreformovať pracovný trh.
Radoslav Kasík, portfóliový manažér Across Wealth Management, je však skeptický, že nová forma boja proti kríze štátom pomôže. „Koncom roka sa môžu vlády vrátiť k rastu, za čo sa určite politici budú tľapkať po pleciach, ale z dlhodobého hľadiska nepôjde o žiadne víťazstvo a nakoniec ani ich zásluhy,“ hovorí Kasík. V skutočnosti totiž priestor na uskutočňovanie prorastových opatrení dáva politikom najmä Európska centrálna banka. Tá upokojila investorov na finančných trhoch tým, že je ochotná nakupovať dlhopisy problémových krajín, ak bude treba.