Prišli k nám investori, eurofondy, aj spoločná mena, firmy môžu expandovať, ľudia cestovať, ľudia cestovať bez prekážok. Pozrite si päť príbehov o tom, ako sa zmenili životné podmienky Slovákov.
Únia dala vláde viac zdrojov
Premiér Robert Fico pre tento rok počíta s celkovými príjmami verejnej správy vyše 25 miliárd eur. Aj Ficova situácia je o dosť zaujímavejšia, ako bola v roku 2004, keď mala štátny rozpočet v rukách vtedajšia vláda Mikuláša Dzurindu. Tá v príjmoch vybrala 12 miliárd. Fico je na tom lepšie vďaka hospodárskemu rastu v predchádzajúcom desaťročí. Popri ňom sa vytvorili pracovné miesta a zvýšili príjmy z daní. Druhým dôvodom, sú podľa analytika SAV Vladimíra Baláža eurofondy. S príjmami z EÚ Dzurinda až tak veľmi nekalkuloval. No a potom je tu aj inflácia, ktoré celkové čísla mierne skresľuje, hovorí Baláž. Aj tak ale podľa neho platí, že terajšia vláda má k dispozícii viac peňazí. S tou Dzurindovou má ale predsa len spoločnú jednu zásadnú vec. Ak by chcel niekto pridať, má problém. Dlh verejnej správy je takisto, ako v roku 2004 na kritických úrovniach, ktoré obmedzujú ďalšie zvyšovanie výdavkov.
Žijem na Slovensku, no pracujem pre Rakúšanov
Odbúranie bariér využil aj Martin Kaplavka, IT konzultant z Nového Mesta nad Váhom. „Hlavným dôvodom je sprístupnenie zahraničných trhov, čo mi umožnilo poskytovať moje služby neobmedzene v rámci celej Európskej únie. Väčšinu času strávi vo svojej firme v Novom Meste, no klientov má aj v Rakúsku, kam príležitostne cestuje. Aj preto mu prospelo otvorenie hraníc v rámci schengenského priestoru. Takýmto spôsobom fungujú na Slovensku aj veľké nadnárodné IT firmy, napríklad Accenture, alebo spoločnosti, ktoré zastrešuje košické IT Valley. Slovenskí programátori im časť biznisu tvoria za hranicami. Aj vďaka tomu IT odvetvie na Slovensku výrazne rastie. Počet programátorov sa postupne vyšplhal z osemtisíc na dvadsať. IT sektor okrem toho na Slovensku otvoril veľké centrá, ktoré riadia činnosť viacerých štátov aj kontinentov.
Riadi francúzsky hotel, pomohlo jej zrušenie víz
„Ešte si pamätám, ako som pred rokom 2004 cestovala do Anglicka. Víza, množstvo dokladov, čakanie na kontrolu na hranici... A teraz? Človek si jednoducho „zabookuje“ letenku, pribalí občiansky preukaz, a môže sa pohybovať kdekoľvek po únii,“ chváli vstup do Európskej únie hlavná manažérka hotela Saint Eloi vo francúzskom Noyone Daniela Jadroňová. Členstvo v únii a zrušenie vízových povinností jej otvorilo nové možnosti a prispelo k tomu, aby sa presadila. Slovákov, ktorí vycestovali za svojimi snami, prípadne z existenčných dôvodov, značne pribudlo. Podľa Štatistického úradu sa medzi rokmi 2004 a 2012 priemerne vysťahovalo 1 800 ľudí ročne. V predchádzajúcom období medzi rokmi 1996 a 2003 to bola necelá polovica. Ide pritom len o ľudí, ktorí sa vysťahovali z miesta trvalého pobytu. Celkový počet odídencov bol s najväčšou pravdepodobnosťou výrazne vyšší.
Aj keď to pre spoločnosť znamená aj nevýhody, najmä odlev mozgov, katastrofické scenáre o masovom vysťahovávaní sa nenaplnili. Po prvotnom náraste sa počet emigrantov ustálil.
Krytiny uspeli na nových trhoch
aroslav Maslen, vlastník spoločnosti Maslen, ktorá vyrába strešné krytiny, podnikal aj pred deviatimi rokmi. No vtedy to bolo o inom. „Vstup Slovenska do EÚ pomohol tomu, že sa podniká ľahšie ako pred 10 rokmi, a to aj napriek súčasnej kríze,“ povedal pre HN Maslen. Tržby jeho firmy rástli od vstupu do únie každoročne dvojcifernými percentami. Výnimkou bol len pokles v krízovom roku 2009. No v krátkom čase firma opäť prekonala najlepšie čísla. Ako hlavné plusy únie uvádza Maslen jednoduchšie cestovanie a obchodovanie v členských krajinách EÚ, menšie kurzové straty či lepší prístup k informáciám. Jaroslav Maslen sa zameriava najmä na okolité krajiny. V prvých rokoch po vstupe to bolo Maďarsko, teraz sa snažia presadiť v Rakúsku a Česku. Za úspechom spoločnosti však netreba hľadať len otvorený trh. Svoje spravili aj reformy, ktoré sa udiali ešte predtým: zjednodušenie a zníženie daní pre podnikateľov, ozdravenie bankového sektora a zlepšenie imidžu Slovenska. Toto všetko sa podpísalo pod rast kľúčových odvetví už v predchádzajúcich rokoch.
Maslen však vidí v únii aj nevýhody. Je to najmä väčšia konkurencia. Otvorený trh umožnil na západných trhoch súťažiť všetkým, nielen Slovákom. A zároveň, zahraničné firmy sa so svojimi výrobkami a so službami vo veľkom tlačia na Slovensko, čo vidno aj v číslach Štatistického úradu. Výrazne rastie nielen export ,ale aj dovoz.
Nemáme sa lepšie, lebo všetko je drahé
„Nemáme sa lepšie, lebo všetko je drahé. Keby mi deti nepomohli, žilo by sa mi omnoho ťažšie,“ hodnotí deväť rokov EÚ dôchodkyňa z Ilavy Mária Jamrichová. Seniori vo všeobecnosti patria medzi skupiny, ktoré z európskej integrácie veľa nevyťažili. Ak berieme do úvahy rast priemerných dôchodkov a infláciu, vychádza to ešte pozitívne. Do roku 2009 rástli penzie každoročne najmenej o šesť percent. Ceny až tak veľmi nerástli, takže na prvý pohľad sa zdá, že si dôchodcovia prilepšili. No má to háčik. Seniorov viaceré tovary, podľa ktorých sa počíta inflácia, až tak nezaujímajú. Menej kupujú oblečenie či elektroniku, ktorých cena klesá. Oproti pracujúcim dávajú väčšiu časť svojho príjmu na potraviny a energie. A práve tie zdraželi viac, cena jedla najmä po roku 2007. Pri energiách došlo k viacerým skokovým nárastom, najmä v rokoch 2004 a 2006. Druhá vec je, že výdavky na dôchodkový systém patria k najrýchlejšie rastúcim. A to bolo možné aj vďaka tomu, že štátny rozpočet odbremenili eurofondy.
Eurofondy pomohli, no už nestíhajú
Tisíce Slovákov priamo vyťažili aj z eurofondov. Niektorí viac, iní menej. Na menších projektoch sa v rokoch 2006 až 2007 podieľal aj projektant Martin Lipták z Trenčianskej Turnej. Popri projektovaní bytov, priemyselných a polyfunkčných stavieb, to bol jeden z dôvodov, prečo sa mu v tom čase darilo. „Spolupracoval som na piatich až šiestich zákazkách v oblasti poľnohospodárstva, ktoré robili roľnícke družstvá cez eurofondy. Išlo o rekonštrukcie hnojísk a chovných priestorov,“ hovorí Lipták.
Celkovo na Slovensko pritieklo od vstupu do únie doteraz zhruba šesť miliárd eur. Tvoria kostru verejných investícií a suplujú úlohu štátu. Len na ilustráciu: Brusel financuje diaľnice, štát opravuje cesty prvej triedy. Vláda využíva fondy takmer pri všetkých veľkých diaľničných a železničných stavbách. Smerujú aj do školstva, zdravotníctva a ďalších kľúčových odvetví. Ide o zdroje, ktoré by štát pri súčasnom nastavení daní nevedel nahradiť.
Lipták však pripomína aj druhú stranu mince: že z eurofondov ťažili aj ťažia najmä podnikatelia s politickými či ekonomickými väzbami. Aj reprezentatívny prieskum HN medzi podnikateľmi priniesol záver, že veľká časť európskych peňazí sa prideľuje nečestne. „Z eurofondov sa robili objemovo rozsiahle veci. Stavebníctvo je odvetvie, v ktorom sa alternatívne dajú používať viaceré, často cenovo a kvalitatívne diametrálne odlišné materiály a technológie. Kontrola návrhu, samotný projekt a následná realizácia sú často vykonávané v časovom strese, čo je zdrojom pochybných praktík,“ vysvetľuje Lipták.
Aj napriek eurofondom a hospodárskeho vzostupu Slovenska sa Liptákovi nedarí lepšie, ako pred vstupom do únie. Práce síce v prvých rokoch pribúdalo. No pre aktuálny pretrvávajúci útlm v stavebníctve majú od roku 2008 pokles zákaziek projektanti aj dodávatelia.