Ako totiž ukázali najnovšie čísla Európskeho štatistického úradu, zadlženie krajiny už v prvom štvrťroku len tesne minulo 55 percent. Teda kritickú hranicu, ku ktorej sme sa mali priblížiť až koncom tohto roka. Práve od nej musí vláda podľa ústavného zákona o rozpočtovej zodpovednosti viazať výdavky o tri percentá, čo v preklade znamená jediné – škrty.
Ako však upozorňuje šéf Inštitútu finančnej politiky Martin Filko, Slovensko sa v prvých mesiacoch roka predfinancovalo. Teda si za rekordne výhodných podmienok požičalo na trhoch.
A preto si už nebude musieť veľmi požičiavať. V praxi sa tak už naše zadlženie nebude výrazne nafukovať a koncoročný 54,8 percentný cieľ sa v rozpočte dosiahnuť dá.
Karty však môže vláde zamiešať ešte jeden faktor – rast našej ekonomiky. „Podľa nášho názoru bude kľúčové, či sa podarí ekonomike v druhej polovici roka ožiť,“ konštatoval analytik NextFinance Jiří Cihlář.
Ďalším dôležitým faktorom tiež bude, do akej miery dokáže vláda dodržať plánované stlačenie deficitu pod tri percentá. „Kľúčová bude výška deficitu, ako aj to, či sa vláda rozhodne použiť časť hotovostnej rezervy na zníženie dlhu,“ spresnil riaditeľ INEKO Peter Goliaš. Pokiaľ by podľa neho nedošlo k zníženiu hotovostnej rezervy, dlh by takmer určite podľa predpovede Rady pre rozpočtovú zodpovednosť presiahol 55 percent. A ak by vláda neudržala schodok blízko troch percent HDP, mohol by sa priblížiť k hranici 57 percent. A to by znamenalo povinnosť predložiť vyrovnaný rozpočet.