Americký Fed neskoncoval s uvoľnenou menovou politikou, ľudovo povedané tlačením peňazí, ako avizoval. Tvrdili ste, že ak to nespravil v septembri, bude pokračovať, až kým nenastane kolaps menového systému.
Moja predpoveď bola, že Fed to neukončil, čo sa potvrdilo. Myslel som tým, že ak to neurobia tento mesiac, tak k tomu nedôjde počas úradovania Bena Bernankeho, ktorý na čele Fedu skončí na budúci rok v januári. Rozhodnutie závisí od ekonomických dát. Ak budú naďalej slabé, čo predpokladám, Fed túto politiku neukončí. Ak by boli výrazne silnejšie, môže to skončiť. Avšak, ekonomika v Spojených štátoch je slabá odhliadnuc od dočasne pozitívnych údajov. Uvoľnenie bude pokračovať až do chvíle ďalšej krízy likvidity a finančnej paniky, ktorú predpovedám. Dôvod, prečo táto politika nefunguje je, že nerieši štrukturálne problémy.
Prečo Fed nedokáže prestať s kontroverznou politikou?
Z dvoch dôvodov. Na jednej strane sa ekonomika nedokáže postaviť na nohy a pohnúť sa smerom k udržateľnému zotaveniu. Na druhej strane, ak by s tým prestal, popraskali by bubliny na burze, čo by vrátilo ekonomiku do recesie. Takže Fed nemá dobré riešenie. Musí pokračovať v zlej politike až do bodu kolapsu, aby sa vyhol recesii.
Hovoríte, že nakoniec to vyvrcholí kolapsom menového systému vo svete.
Pretože uvoľnená menová politika hlavne zo strany Spojených štátov nerobí nič na vytvorenie reálneho bohatstva a rastu. Jediné, čo dokáže, je rast bublín na aktívach a nominálny rast ekonomiky cez rast cien, teda infláciu. Fed dúfa, že nominálny rast sa prenesie do reálneho rastu, ale nie je tu mechanizmus, ktorý by to zabezpečil. Terajší menový systém je založený na dôvere. Keď nabudúce bubliny popraskajú, dôvera bude zničená a systém ako celok skolabuje.
Kedy nastane kolaps?
Začne sa pravdepodobne v roku 2015 až 2016. Bubliny na aktívach môžu rásť ešte dlho, takže ku kolapsu nakoniec nemusí prísť v najbližších rokoch, ale už sme blízko k dňu spustenia.
Čo to bude znamenať v praxi?
V praxi kolaps menového systému je kolaps dôvery v systém. Neznamená to koniec sveta. Jednoducho najväčšie ekonomiky a obchodné skupiny sa stretnú, aby spolu pripravili nové „pravidlá hry“. Pravdepodobne sa podstatne zníži úloha amerického dolára a zvýši sa dôležitosť meny, ktorú má Medzinárodný menový fond, takzvané zvláštne práva čerpania, v skratke SDR. Pravdepodobne môže vzrásť aj dôležitosť zlata.
Ako to zasiahne krajinu, akou je napríklad Slovensko?
V tomto procese bude Slovensko súčasťou európskej delegácie na čele s Nemeckom, Európskou centrálnou bankou a Európskou úniou. Čo je pre vás dobrá správa, že eurozóna má viac ako 10-tisíc ton zlata, čo je viac ako majú Spojené štáty s osemtisíc tonami. Čína má približne polovicu z toho čo Američania. Takže Európa bude mať hlavný hlas pri formovaní nového systému a Slovensko bude môcť z toho ťažiť. Čo sa dá ďalej očakávať, je inflácia na celom svete.
V tomto svetle sa zdá, že kríza nespeje k svojmu vyriešeniu, ale skôr sa prehlbuje.
Terajšia kríza nie je normálny biznis cyklus. Ide o globálnu depresiu, ktorú spôsobuje praskanie bublín na aktívach, nadmerné dlhy, veľké oddlžovanie a neistota, ktorú prináša neprehľadnosť v prípade verejnej politiky v prípade daní, regulácie a pracovného trhu. Takto to je v Európe, Japonsku, Číne a Spojených štátoch. Spojené štáty pritom predstavujú hlavný problém. Práve spomínaný Fed a jeho uvoľnená menová politika v rokoch 2002 až 2007 boli hlavnou príčinou týchto problémov.
Prečo sa to nedarí vyriešiť?
Depresiu spôsobili štrukturálne problémy, a preto sa musí vyriešiť štrukturálnymi opatreniami. Nanešťastie, väčšina vlád nepristúpila k štrukturálnym riešeniam, ale používa cyklické riešenie, ako napríklad uvoľnenú menovú politiku. Zvolené opatrenia však nebudú fungovať, pretože neriešia podstatu problému. To platí pre Spojené štáty, Čínu a Japonsko. Európa je v tomto tak trochu výnimka. Je jedinou veľkou ekonomikou, ktorá robí pokroky aj v prípade nevyhnutných štrukturálnych opatrení. Posledné štyri roky boli pre Európu zložité, ale urobila výrazný pokrok a pozitívne výsledky sa začínajú prejavovať.
O akých pokrokoch v prípade Európy hovoríme?
Náklady na prácu v Európe sú už teraz konkurencieschopné v globálnom meradle, zlepšuje sa mobilita pracovnej sily, štartujú sa regulácie a obozretné opatrenia v bankovom sektore. Pokračujú fiškálne reformy a spoločná euromena je dostatočne silná. Čína, Spojené štáty a Japonsko urobili menší pokrok ako Európa, takže budú viac trpieť v budúcnosti.
Na čo sa máme podľa vás pripraviť v súvislosti s krízou?
Rast globálnej ekonomiky bude naďalej sklamaním, pretože štrukturálne zmeny potrebné na rozbehnutie rastu sa nerobia, s výnimkou Európy. Navyše pokračujúca uvoľnená menová politika v Spojených štátoch, Japonsku, vo Veľkej Británii a v Číne prispeje k vzniku nových bublín na burzách, dlhopisových trhoch a v realitách. Bankový systém bude čoraz nestabilnejší. Preto môžeme očakávať pokračovanie veľmi pomalého rastu a zväčšovanie skrytých systémových rizík. A nakoniec príde ďalšia panika vo svete financií a kolaps v priebehu pár rokov.
Kto je James Rickards
Americký právnik, ekonóm a investičný bankár, ktorý má 35 rokov skúseností s finančnými trhmi na Wall Street. Preslávil sa v roku 2011 vďaka knihe Menové vojny, ktorá sa stala v Spojených štátoch bestsellerom. Známy je aj pre negatívny postoj k politike „tlačenia peňazí“ zo strany americkej centrálnej banky Fed. Pôsobí ako investičný poradca.