Sledujte nás na Instagrame

@hospodarske_novinyFacebook

Firmy uprednostňujú pri investovaní do vývoja krajinu materskej firmy, prípadne väčší trh než Slovensko, hovorí Marián Marek.

IT firmy rad radom pre HN potvrdzujú, že nemajú problém s využívaním nových technológií. Napriek tomu je tu stále málo firiem, ktoré investujú do vlastného výskumu a vývoja. Prečo podľa vás?
Závisí to od štruktúry firiem na Slovensku, či tu máme centrály firiem, alebo firmy, ktoré sú orientované na výrobu. Náklady na výskum a vývoj síce majú rastúcu tendenciu, ale schopnosť utiahnuť tieto náklady vždy súvisí s veľkosťou trhu, ktorý daná firma obsluhuje. Je zákonité, že v rámci regionálnej konsolidácie sa firmy snažia pôsobiť na väčšom teritóriu. Žiaľ, centrály firiem len málokedy vznikajú na Slovensku. Skôr vznikajú v Rakúsku, Nemecku a v poslednom času mnohé krajiny, ak si majú vybrať z regiónu V4, tak preferujú Česko alebo Poľsko. Nie je to teda subjektívny problém, že by tu slovenskí investori nechceli investovať. Sme jednoducho menšia krajina, s menším trhovým potenciálom.

Dá sa teda očakávať, že aj firmy, ktoré tu nateraz vývoj majú, ho budú posilňovať viac za hranicami? Povedzme aj Eset už začal vývoj posilňovať aj v Poľsku.
To by už bolo veľmi zle. Snažím sa však len povedať, že firmy predovšetkým preferujú krajinu, kde je materská spoločnosť. Prípadne pri transformujúcich sa krajinách väčší trh. Manažéri si napríklad často vyberajú Česko a Prahu, lebo sa im ako mesto páči. Z tohto hľadiska Slovensko nemá veľmi čo ponúknuť, lebo tu nemá historické väzby, a už vôbec nie je najperspektívnejším trhom v rámci V4.

Neexistuje spôsob, ako to zvrátiť?
Slovensko by sa malo predovšetkým zamerať na to, aby dobre aplikovalo to, čo vo svete je. Ak tu máme vynikajúce výrobné kapacity, aby sme sa mohli domnievať, že sme špičkoví výrobcovia a vieme to robiť perfektne. Ak máme zopár takých firiem ako Eset, mali by sme sa ich pýtať, čo môžeme urobiť pre to, aby maximum vývojovej základne zostalo a bolo na Slovensku.

No aj v prípade prihlasovania patentov firmy často pre HN potvrdzujú, že by návrhy boli, ale prihlásenie patentu je drahé. Ako by sa to dalo riešiť?
Cena je veľmi relatívny pojem. Musíme sa dívať na to v kontexte tvrdej ekonomiky. Ide viac o otázku globálnych hráčov, prípadne veľmi schopných startupov s veľmi inovatívnymi nápadmi. Faktom je, že dnes percentuálne veľkú väčšinu svetových investícií do výskumu dávajú globálni hráči. Je rozdiel, ak zoberiete dve percentá zo 100 miliónov eur, alebo dve percentá zo 100 miliárd eur. Je zákonité, že malá slovenská firma s tržbami rádovo v miliónoch eur, ktorá si chce dať patentovať to, čo vymyslela, by pocítila veľkú ekonomickú záťaž. Globálnym hráčom sa oplatí mať celé oddelenie zamerané na patentovanie výsledkov výskumu a vývoja a stále sú pre nich vynaložené prostriedky len drobné.

Pri školstve tiež nešetríte kritikou. Hovoríte, že zaostávame aj v príprave manažérov na využívanie technológií. Kde vidíte rezervy?
Mám zlý názor na slovenské školstvo. Myslím si, že vychovávať ľudí preto, aby sme ich vedeli zaradiť niekde do pracovného procesu, je jedna vec. Dokonca si nemyslím, že by sme aj to robili perfektne. No už vôbec podľa môjho názoru slovenské školy systematicky nepripravujú ľudí na rolu vedenia startupov a posúvania slovenskej ekonomiky dopredu. No my tu máme aj problém atraktivity pôsobenia v školstve. Pokiaľ školstvo nebude schopné pritiahnuť ľudí, zaplatiť ich a motivovať ich, aby sa venovali výchove a motivovaniu mladých ľudí a dávali im to najlepšie, čo vo svete z hľadiska metodík a prístupov existuje, tak nemôžme očakávať, že mladí ľudia budú prichádzať do praxe nabití energiou a ambíciami na základe toho, čo im škola dala. A je tu ešte ďalší problém. Veľa šikovných mladých ľudí odchádza do zahraničia a nevracia sa.

Slovensko však za ťahúňa ekonomiky berie automobilový sektor. Do akej miery sa dnes sektor informačných a komunikačných technológií u nás podieľa na tvorbe HDP a na odvodoch?
Informačné a komunikačné technológie sú široký pojem. To, čo dnes vytvára na Slovensku najväčší počet pracovných miest, sú zdieľacie centrá. Je to cenný zdroj príjmov pre slovenskú ekonomiku. Ak sa totiž pozrieme na výšku odvodov a príjmov z daní, ktoré štát zo zdieľacích centier dostáva, je veľmi porovnateľný s tým, čo mu prinášajú automobilky. No z hľadiska štátnych stimulov takéto centrá doteraz zužitkovali oveľa menej než automobilky. Mali by sme sa preto pýtať, čo urobíme, aby tento zdroj príjmov na Slovensku zostal. Presunúť zdieľacie centrá na východ od Slovenska je totiž pre firmy oveľa lacnejšie, než presunutie automobilky odtiaľto niekam inam.

Denný prehľad správ emailom

Dostávajte každý deň nové informácie zo sveta politiky, ekonomiky a biznisu.

Pred zadaním e-mailovej adresy si prečítajte pravidlá ochrany osobných údajov a používania cookies. Súhlas na odoberanie noviniek môžete kedykoľvek odvolať.