Pred vjazdom do Krompách smerom od Kolinoviec láka obyvateľov do maďarského akvaparku v Nyíregyháze veľký bilbord. Na zábavu však miestni ani nepomyslia. Ostali bez práce a s existenčnými problémami na krku.
Tak vyzerá realita viac ako šiestich stoviek rodín na Spiši po tom, čo japonský producent elektroniky Panasonic AVC Networks Slovakia v piatok zrušil svoj závod aj s jeho výrobným programom. Politikmi sľubovaná náhrada dosiaľ do hladovej doliny nedorazila.
Smutný koniec
Cez kedysi najrušnejšiu vrátnicu priemyselného parku neprejde po skončení piatkovej rannej zmeny takmer ani noha. „Až mi je to čudné. Ešte ich tam zopár pracuje,“ čuduje sa strážnik.
Pár desiatok zamestnancov totiž umierajúcu fabriku upratuje a konzervuje. O pár dní posledný z nich naposledy zamkne a príbeh Panasonicu v Krompachoch sa definitívne skončí. „Myslím, že 15 rokov života bola na takýto elektrotechnický projekt dosť dlhá doba,“ hovorí Jozef Kramár, jeden z posledných v Panasonicu.
Kramára všetci poznajú ako lídra populárnej hudobnej kapely Smola a Hrušky. Aj on sa prikláňa k názoru, že továreň mohla ešte pár rokov potiahnuť. „Dalo sa tu vyrábať i niečo iné. Globálna politika firmy a rozhodnutie manažérov však zavelili zatvoriť,“ dodáva Kramár.
Trh sa výrobkami krompašského závodu jednoducho presýtil a zmena výrobného programu neprišla. Cena i záujem o produkty leteli strmo nadol, za posledných päť rokov spadol objem predaja o viac ako polovicu.
Krompašanom nepomáhalo razantné osekávanie nákladov ani rast produktivity práce. Zázrak sa skrátka nekonal. Pred koncom sa firma v Krompachoch venovala produkcii Blue-ray rekordérov, plošných spojov pre televízory či riadiacich jednotiek pre luxusné značky automobilov ako Mercedes a BMW.
Veľké sťahovanie
Technológie si Japonci odviezli do sesterských závodov v Plzni, Pardubiciach a Trstenej. Obrovské zmodernizované haly ponúkajú za 1,5 milióna eur. Sľubujú pritom, že ich predajú takému záujemcovi, ktorý do chudobného regiónu prinesie stovky pracovných miest.
V meste sa už kadečo hovorí, ale vyhliadky nie sú ružové. „Na 90 percent sem žiadny veľký investor nepríde. Šesťstopäťdesiat ľudí prišlo o prácu a všetci na nás kašlú. Prácu tlačia iba na západ Slovenska,“ hnevá sa muž, ktorý pracuje na údržbe. Podobne ako ostatní kolegovia márne hľadá novú prácu.
S akou-takou náplasťou na nezamestnanosť v regióne prevyšujúcu 20 percent prichádza slovenský výrobca svietidiel Leader Light zo Spišskej Novej Vsi. Firma sa ako prvý investor sťahuje do nového mestského priemyselného parku. Nasledovať ju má trnavská priemyselná práčovňa Lavaton s dvoma stovkami pracovných miest.
Leader Light nateraz plánuje dať prácu 80 ľuďom, po úplnom rozbehu výroby sa číslo zvýši na 150. O prácu sa pritom strhla veľká bitka. Na začiatok spoločnosť prijala dve desiatky zamestnancov, ktorí ešte pred pár mesiacmi pracovali iba pár metrov vedľa v zatvorenom Panasonicu.
Dnes hovoria o šťastí v nešťastí. Božena Ďurmanová s Japoncami prežila takmer celú históriu ich krompašského závodu. V časoch najväčšej slávy totiž závod zamestnával 1300 ľudí a denne tu vyrobili až 8-tisíc DVD rekordérov. Do Krompách dochádzali nielen z Krompách a blízkeho okolia, ale aj od Prešova či Košíc.
Dokončenie zo strany 9
Po vzostupoch však prišiel pád až na úplné dno. „Na tri zmeny sme vyrábali do posledného dňa. Nikto nemal pocit, že končíme,“ spomína Ďurmanová. Vo fabrike pracovala spoločne s manželom.
Oznam o hromadnom prepúšťaní uštedril ľuďom tvrdú facku, nechýbali ani slzy. Zlé správy zastihli Eriku Staňovú na začiatku nočnej zmeny. „Bol to totálny škrt cez rozpočet. Pracovali tam celé rodiny. Nikto z nás nepočítal s tým, že to bude hromadné prepúšťanie a úplný koniec,“ opisuje svoje pocity Staňová. Pri výrobnej linke strávila 12 rokov.
Reťazová reakcia
Zlé predtuchy však zamestnancov fabriky mátali dlhšie. „Chodili rôzne fámy, že prídeme o prácu. Nebol stanovený budúci výrobný plán, neobjednával sa materiál. Tušili sme niečo,“ hovorí Gabriela Valenčíková.
V Krompachoch si odkrútila takmer desať rokov, za prácou do mesta dochádza z neďalekých Spišských Vlachov. Reťazová reakcia na seba nenechala dlho čakať. Zatvorenie fabriky zasiahlo ekonomiku mesta i regiónu. Pre nedostatok práce ľuďom neostáva iná možnosť, než si zbaliť kufre a za novým zamestnaním precestovať stovky kilometrov. „Poznám prípad, keď odišla celá rodina. Predali byt aj s garážou a presťahovali sa do Galanty,“ vraví Staňová.
Nádejou pre ženy sa stali opatrovateľské kurzy. Po ich absolvovaní naberú smer Rakúsko či Nemecko. V meste a okolí tak pribúdajú inzeráty na predaj bytov. Jeden visí i na vrátnici Panasonicu. Podnikateľom v meste klesajú tržby, obchod so športovými potrebami v centre už zatvorili. Na rad prichádzajú služby, prácu stratili napríklad kuchárky z jedálne v priemyselnej zóne. O stratu biznisu sa neboja iba v potravinách, veď jesť sa musí.
Nie presunu do Plzne
Po mesiacoch neistoty napísal príbeh Ďurmanovcov šťastný koniec. Ako jedným z mála sa im obom podarilo nájsť nové živobytie. Božena Ďurmanová bude spoločne s Erikou a Gabrielou vyrábať úsporné svietidlá v Krompachoch, jej manžel nastúpil ako rušňovodič na železnici pri Žiline. „Tak dobre, ako ľuďom bolo v Panasonicu, už v Krompachoch asi nebude,“ myslí si Ďurmanová.
Vo vysoko špecializovanej výrobe videli na výplatnej páske okolo 500 až 600 eur. Keď sa firme darilo, nechýbali ani odmeny či 13. plat. Prepustených potešilo aspoň štedré bolestné. Kolektívna zmluva hovorila o vyplatení minimálne sedemmesačného odstupného. Odborári sa však s elektrotechnickým obrom dohodli až na 11 mesačných výplatách v prípade splnenia výrobného plánu, čo sa v Krompachoch napokon podarilo. Dvom stovkám prepustených ponúkol Panasonic pracovné miesto v Plzni.
Neuveriteľne pritom vyznieva skutočnosť, že ponuku z hladovej doliny nevyužil ani jeden pár rúk. „Pracovali by sme tam za rovnakých platových podmienok ako v Krompachoch. Navyše by sme stratili nárok na odstupné,“ vysvetľuje jeden z dôvodov odmietnutia Valenčíková.
Žiť z krompašskej výplaty v českej Plzni nezlákalo nikoho. „Rolu zohralo odlúčenie od rodiny spojené s výdavkami na cestovanie a ubytovanie. Neoplatilo by sa to. Stále sme dúfali v príchod veľkého zamestnávateľa ako náhrady za Panasonic,“ uzatvára Staňová.
Fakty o podniku Panasonicu
Japonská firma prišla do Krompách v roku 2000 ako prvý veľký investor zo zahraničia v celom regióne Spiša.
V minulosti zamestnávala až 1300 ľudí. V októbri minulého roka ohlásila hromadné prepúšťanie, o prácu prišlo posledných 657 pracovníkov.
Továreň začínala s produkciou videoprehrávačov a rekordérov. Neskôr ich nahradili DVD zariadenia, autorádiá, Blue-ray rekordéry, plošné spoje do televízorov a riadiacich jednotiek pre automobily.