Pred vyše rokom a pol dostala mladá podnikateľka Tamara Osaďanová zaujímavý nápad. Rozhodla sa, že si založí startup a bude ľuďom dovážať raňajky priamo do postele. Na rozbeh však nemala peniaze. Preto si požičala viac ako desaťtisíc eur od kamaráta.
Ak by sa s podnikaním rozhodla ešte chvíľu počkať, mohol byť jej štart oveľa jednoduchší. A to vďaka dotáciám od štátu. Takúto novinku plánuje od budúceho roka spustiť rezort práce.
Stovkám mladých startupistov do 25 rokov chce rozdať cez dotácie 10 miliónov eur. Podnikatelia môžu dostať až 95 percent potrebných financií od štátu. Aj takýmto spôsobom chceme znížiť nezamestnanosť mladých – odôvodňuje novinku hovorca ministerstva Michal Stuška.
Či však so svojím plánom naozaj uspeje, bude podľa odborníkov závisieť od konkrétnych kritérií na získanie pomoci. Je tu totiž aj hrozba, že v konečnom dôsledku štát o investované peniaze príde. A to napríklad tým, že sa podporený startup skončí fiaskom. Tým pádom „prepadne“ dotácia z Bruselu. Podľa analýzy spoločnosti KPMG totiž až 63 percent z rozbehnutých startupov nemá zatiaľ žiaden obrat.
„Kľúčovým môže byť dôkladné posúdenie biznis plánu,“ upozorňuje vedecký riaditeľ inštitútu Celsi Martin Kahanec.
Aj pri nápadoch, ktoré sa vďaka štátnej podpore uchytia, hrozia podľa odborníkov isté riziká. Konkrétne presunutie novej firmy za hranice. Takto v minulosti postupovali až tri štvrtiny startupistov.
Peniaze na podporu má dostať Slovensko z eurofondov. V súčasnosti čaká na schválenie od Európskej komisie. Až následne bude známe, kto všetko bude mať na podporu nárok.
Dotovanie startupov je aj preto v zahraničí bežnou praxou. Inovatívci platia napríklad často nižšie dane či odvody. Dobrým príkladom je podľa Kahanca Nemecko. Už pred desiatimi rokmi smerovalo na podporu rozvoja zaujímavých nápadov takmer 20 percent peňazí určených na podporu nezamestnaných. Prísť s vlastnou inovatívnou myšlienkou totiž nie je podľa Mateja Ftáčnika zo združenia The Spot, ktoré pomáha mladým startupistom, také jednoduché. Ovplyvňuje to technologický pokrok, ale aj to, že všetci sledujeme rovnakú televíziu, používame tie isté aplikácie a všímame si rovnaké nedostatky. „Analýza dát ukazuje, že až 80 percent startupov bolo päť rokov po skončení programu integrovaných na trh práce a malo pomerne vysoký príjem,“ hovorí Kahanec.
Šéf Inštitútu zamestnanosti Michal Páleník novinku chváli. Zároveň však dodáva, že práve toto je cesta, ktorou by sa mala vláda uberať, a teda nenavrhovať plošné riešenia, ale zamerať sa na menšie skupiny obyvateľstva. To by podľa neho zvýšilo aj šancu projektov na úspech.
Táto novinka je pritom len jeden z 19 projektov, ktoré na zníženie nezamestnanosti mladých plánuje vláda predstaviť Bruselu. Medzi nimi sú napríklad aj systémovejšie zmeny ako zavedenie duálneho vzdelávania, keď študent dostáva praktické vzdelanie priamo vo firme.
Financovanie slovenských startupov
37 percent nových firiem máexterné financovanie.
Väčšina z nich– 64 percent – dostala do 50-tisíc eur.
63 percent nových firiem nemáexterné financovanie.
Väčšina z nich – 40 percent – ešte nemá investora.