Sledujte nás na Instagrame

@hospodarske_novinyFacebook
10.04.2014, 23:58

Veľké Kapušany. Miesto, ktoré je konfliktom záujmov veľmocí

Pre mnohých Slovákov je to neznáme mestečko, o ktorom možno nik netuší, že sídli na našich hraniciach s Ukrajinou. A napriek tomu práve Veľké Kapušany sú dnes stredobodom záujmov lídrov svetovej politiky z USA, Bruselu a Ruska. Dôvodom sú rokovania o vybudovaní zariadenia – meracej stanice, ktorá má umožniť spätné dodávky plynu zo Slovenka na Ukrajinu, ktoré tak zníži závislosť nášho východného suseda od Moskvy. No miestni obyvatelia aj samotní plynári tranzitnej stanice nevnímajú tieto udalosti ako vstup do veľkej geopolitickej hry.

„Ľudí skôr trápi najnovšia hrozba prepúšťania, reverzný tok určite nie je hlavnou témou v závode,“ hovorí odborár z najväčšej tranzitnej stanice spoločnosti Eurostream Július Kázmér. Ten si osobne myslí, že k reverznému toku ani nedôjde – Rusi to jednoducho nedovolia, myslí si. Rokovania politických špičiek o rezervnom toku nerezonujú ani u obyvateľov mestečka. „Či pôjde tou alebo onou stranou, život v meste, či nebodaj jeho bohatstvo nijako neovplyvní. Stanica v posledných rokoch len znižovala stavy,“ hovorí Ján Bosniak.

V závode je väčšou trémou skôr zrušenie piatich pracovných miest, o ktorých sa uvažuje. Július Kázmér zo stanice síce pred pár mesiacmi odišiel do dôchodku, stále však ostáva aktívnym odborárom. „Nik nechce zatiaľ funkciu po mne prebrať, tak ostávam pri týchto aktivitách,“ spresňuje. Podľa neho k reverznému toku nepríde, lebo Rusi využijú všetky svoje obchodno-nátlakové páky, aby tomu zabránili. Predstava, že ich plyn sa do Ukrajiny dostane z druhej strany, je pre nich neprijateľná, tvrdí.

Na druhej strane Kázmér prezrádza, že stanica by reverzný tok dokázala sprevádzkovať. Piata rúra v Kapušanoch je, len nikdy nebola použitá. Prípadný reverzný tok by však nemal mať vplyv na rapídny nárast ekonomiky firmy Eustream, ani by sa nezačalo so zvyšovaní stavov. „Keď stanica začínala, pracovalo tu 350 ľudí. Dnes nás je 70,“ hovorí odborár.

Dôvody rapídneho poklesu sú dva. „Po spustení baltskej prepravnej trasy rapídne klesla preprava. Cez Kapušany vieme prepraviť 20 miliónov kubíkov plynu, teraz však ročne ide potrubím len 3,5,“ vysvetľuje. Druhým je technologický pokrok. „Ten logicky vyžaduje menej pracovnej sily,“ hovorí. Na nové stroje doplatila aj susedná pestovateľská stanica. Staré prepravné technológie produkovali značné množstvo tepla. „Nás aj okolité dediny pred časom odpojili. Je to škoda,“ povedali nám energetici pri skleníkoch. Tie, ako sme si mysleli, pri stanici nevyrástli náhodou. „Nové technológie mali produkovať pre zmenu elektrinu, to sa však nedeje. Plynu ide málo,“ dodáva Kázmér.

Ján Nagy pracoval v tranzitnej stanici pre mnohých neuveriteľných 38 rokov. „Pracoval som priamo v srdci závodu, takzvanej meračke,“ prezrádza. Hovorí, že fachmani sa na problém pozerajú inak ako médiá. „Veľa sa hovorilo pri plynovej kríze, že Ukrajinci kradli plyn. My vieme, že to nebola pravda,“ spomína. Pripúšťa, že biznis s plynom je veľká hra. Či spustiť a vybudovať zariadenie pre reverzný tok, je podľa Nagya vecou politikov a expertov.

„Treba presne vypočítať reálnosť realizácie projektu, aké by boli náklady a zisky. Bežní pracovníci týmto prepočtami nedisponujú. Len budúcnosť nám ukáže, ako to bude,“ myslí si. Štyri desaťročia v plynárni však neľutuje. „Vskutku je to zaujímavá práca, boli to dobré časy,“ dodal.

Samotných obyvateľov mesta situácia v súvislosti s ich dôležitosťou na energetickej mape Európy nevzrušuje. „Nie je na to čas. Máme iné starosti. Čo-to si všimneme večer v televízii. Uvidíme, ako bude,“ dodal František Abaházi.

Denný prehľad správ emailom

Dostávajte každý deň nové informácie zo sveta politiky, ekonomiky a biznisu.

Pred zadaním e-mailovej adresy si prečítajte pravidlá ochrany osobných údajov a používania cookies. Súhlas na odoberanie noviniek môžete kedykoľvek odvolať.