Najnovšie šetrenie ohlásili Belgicko i Holandsko. Dôvodom je najmä snaha štátov vyhnúť sa sankciám za prekročenie deficitu. Rozpočtový schodok obidvoch vlád totiž v minulom roku prekročil úroveň troch percent. „Musíme nájsť čo najrýchlejší spôsob, ako deficit znížiť, pretože je lepšie mať pomalší rast, ale správne výsledky,“ vyhlásil pre Reuters belgický premiér Elio Di Rupo.
Bruselu rastie dlh
Úspory v štátnom rozpočte za niekoľko miliónov eur. To je v súčasnosti hlavnou úlohou holandskej a belgickej vlády. Kým Belgicko potrebuje škrty „len“ za 500 miliónov eur, Holandsko hľadá šesť miliárd eur. Inak obidvom krajinám hrozia sankcie zo strany Európskej komisie za prekročenie stanoveného deficitu vo výške troch percent.
Belgičania majú problémy aj s dlhom, ktorý je piaty najvyšší v eurozóne. Podpísala sa pod to najmä nestabilná politická situácia či najzadlženejší podnikový sektor v eurozóne. Miliardové škrty však nebude ľahké presadiť. Aj pri poslednom znižovaní miezd a sociálnych dávok totiž Belgičania reagovali pobúrene.
Holandsko hľadá miliardy
Ľahšie to však nebude mať ani holandský premiér Mark Rutte. Neubehli ani dva mesiace odvtedy, čo tamojšia vláda čelila kritike Holanďanov za škrty vo výške 4,3 miliardy eur, a šetrenie je na stole opäť. A vo väčšej miere. Holandsko síce nedávno dostalo výnimku od Európskej komisie, že má čas na zníženie deficitu, nesmie však poľaviť v reformách.
Zvyšovanie daní už malo na tamojšiu ekonomiku negatívny dosah. Klesli napríklad príjmy holandských domácností, ktoré zápasia s vysokými hypotekárnymi úvermi. Štát má problém aj s bankami či s poklesom cien realít. „Cesta štrukturálnych reforiem je dlhodobá a spočiatku môže mať na ekonomiky negatívny dosah. Škrty sa však v oveľa viac prípadoch ukazujú ako kontraproduktívne,“ tvrdí analytik České spořitelny Ľuboš Mokráš. Holandsko si preto vybralo alternatívu ku škrtom, a to reformu na trhu práce a bývania. Rovnako by mohli nastať zmeny aj v dávkach nezamestnanosti či zdravotnej starostlivosti. „Minulý mesiac skrachovalo asi 800 firiem. A to sme tu za posledných 35 rokov nemali,“ konštatuje pre Wall Street Journal predseda lobistickej skupiny MKB Nederland, Hans Biesheuvel, s tým, že ak by vláda opäť zvyšovala dane, bude to mať ďalšie negatívne dôsledky. O nových opatreniach bude vláda diskutovať už na budúci týždeň.