Sledujte nás na Instagrame

@hospodarske_novinyFacebook
24.07.2013, 00:00

Banky sa pripravujú na najhoršie. Ohrozené sú aj úvery

„Samotný vývoj ekonomiky ovplyvniť nevieme, môžeme byť len pripravení na jeho prípadné zhoršenie.“ Aj takéto názory majú slovenské banky na tohtoročný vývoj nielen v ekonomike, ale aj bankovom sektore. Podmienky na podnikanie sa podľa nich stále nezlepšili a samotná banková daň, ktorú má Slovensko najvyššiu v Európe, ich ešte zhoršuje. Naši bankári tak stále patria k najväčším pesimistom v regióne ohľadne vývoja.

Ich boj aj s udržaním ziskovosti však v realite prináša ešte horšie negatívum. „Už vlani bola miera zníženia rastu úverovania pre firmy na Slovensku najvyššia v eurozóne, keď sme predbehli aj problémové krajiny,“ upozorňuje Marcel Laznia, analytik Slovenskej bankovej asociácie. Pokles totiž dosiahol takmer 10 percent. Trend by mal podľa neho pokračovať aj tento rok. Aj preto slovenskej vláde najnovšie Medzinárodný menový fond odporúča, aby znížila bankový odvod. Neúmerne totiž zväzuje bankám ruky pri úverovaní v snahe udržať si ziskovosť.

Brzdiace regulácie
Práve banková daň pritom podľa našich bankárov výrazne ovplyvňuje úverovanie a tým aj ziskovosť bánk. Už vlani klesol objem poskytnutých úverov firmám medziročne o viac ako 3 percentá. „Zaťaženosť bankového sektora týmto odvodom, teda výška odvedenej dane k celkovým aktívam sektora, je desaťkrát vyššia ako priemer krajín, ktoré zaviedli tento typ dane. Slovenská vláda sa zároveň zaviazala zaviesť spolu s ďalšími desiatimi krajinami únie finančnú transakčnú daň, ktorá podľa MMF bude vytvárať ďalšie prekážky pri poskytovaní úverov,“ pripomína Laznia. „Od zavedenia odvodu bolo prijatých celkovo 222,47 milióna eur,“ hovorí o doterajšej čiastke ministerstvo financií. Vláda však od odvodu očakáva minimálne miliardu eur, až potom by sa mal podľa pôvodných plánov zrušiť.

Banky oslovené HN nateraz tvrdia, že úverovať neprestávajú. Sberbank napríklad podľa hovorkyne Ľubomíry Chmelovej v prvom polroku zvýšil objem korporátnych úverov o 5,5 percenta. Obdobne aj Slovenská sporiteľňa podľa hovorcu Štefana Frimerra za prvý polrok medziročne zvýšila o viac ako štvrtinu objem úverov pre živnostníkov a menších podnikateľov, a o takmer 25 miliónov eur aj pre malé a stredné podniky. No ako dopĺňa Chmelová, „v súčasnej situácii najväčšiu hrozbu predstavuje náhle zhoršenie ekonomickej situácie niektorých našich podnikových klientov, respektíve neočakávaný zvrat v terajších konkurzoch“.

Tango ekonomiky
Ako sa teda zhodujú banky, úverovanie a tým aj zisky bánk na jednej strane ovplyvňuje vývoj ekonomiky. „Platobná neschopnosť firiem zvyšuje totiž objem nesplácaných úverov, podobne aj nárast nezamestnanosti spôsobuje rast objemu nesplácaných hypoték či spotrebných úverov. V obidvoch prípadoch tak dochádza k poklesu ziskovosti,“ hovorí analytik Tatrabanky Juraj Valachy. Aj tajomník Republikovej únie zamestnávateľov Martin Hošták tvrdí, že kým sprísnenie podmienok v úverovaní zažili firmy hlavne zo začiatku krízy, teraz môžu doplatiť na vlastnú kondíciu, ale aj reguláciu bánk.

„Ziskovosť bánk by sa tento rok mohla pohybovať na úrovni vlaňajška,“ upozorňuje Laznia. Už vlani pritom medziročne klesla o 30 percent. „Napriek očakávanému zlepšeniu bude tohtoročný výsledok banky kvôli bankovému odvodu pod úrovňou najlepšieho roka 2011,“ priznáva generálny riaditeľ VÚB Banky Ignacio Jaquotot. Ako sa pridáva riaditeľ J&T Banky Andrej Zaťko, aj ich zisk by mohol byť na úrovni vlaňajšieho, no celkovo môže mať negatívny dopad na sektor pretrvávajúci trend sporenia obyvateľstva a následný prebytok vkladov v bankách. „Tento trend je badateľný vo viacerých svetových ekonomikách v pokrízovom období,  kedy i napriek stimulom centrálnych bánk nerastie dopyt a neprichádza požadovaný ekonomický rast,“ konštatuje.

Nálady našich bankárov tak kopírujú aj prieskum KPMG medzi stovkou šéfov bánk na Slovensku, v Česku, Rakúsku, Maďarsku, Poľsku a Rumunsku. Väčšími optimistami pre tento rok sú aj susední Česi, ktorí euro nemajú.

„Treba si však uvedomiť rôzne cykly ekonomík v jednotlivých krajinách. Kým v Poľsku a na Slovensku sa brzdí rast, Česko by po recesii malo dospieť k rastu. Ekonómovia už koncom roka očakávajú, že dôjde k oživeniu, čo bola a je pre bankárov pozitívna správa,“ hovorí Luděk Niedermayer, bývalý viceguvernér Českej národnej banky a dnes ekonóm spoločnosti Deloitte. Ďalším faktorom podľa neho je, že v Česku nebola zavedená žiadna forma bankovej dane.

„Napriek tomu si myslím, že slovenský bankový sektor je stále jeden z najstabilnejších v strednej a východnej Európe. Banková daň tvrdo zasiahla zisky bánk, no stále je to dosť na pravidelné splátky kapitálu z nerozdeleného zisku,“ hovorí analytik IHS Tomas Oliveira da Silva. Okrem toho, banková daň na Slovensku podľa neho stále nemá taký dopad, ako je to v Maďarsku, kde už je ziskovosť bánk negatívna. „Hoci bankovú daň nevnímame ako kľúčový faktor v obmedzovaní úverov, zasiahne ziskovosť bánk. Kroky na posilnenie domáceho dopytu by však podporili silnejší rast úverov,“ tvrdí šéf misie MMF pre Slovensko James John.

Denný prehľad správ emailom

Dostávajte každý deň nové informácie zo sveta politiky, ekonomiky a biznisu.

Pred zadaním e-mailovej adresy si prečítajte pravidlá ochrany osobných údajov a používania cookies. Súhlas na odoberanie noviniek môžete kedykoľvek odvolať.