Málo muziky za veľa peňazí. Tak vidí výstavbu nultého obchvatu Bratislavy Inštitút pre ekonomické a sociálne otázky INEKO. Podľa analýzy, ktorú včera zverejnil, je výstavba D4 predražená. „Môže to byť aj viac ako miliarda,“ povedal spolupracovník inštitútu Marian Jánoš. Dôvodom majú byť údaje, ktoré rezort použil pri vyčíslení nákladov na stavbu projektu ako PPP. Tie označil inštitút za skreslené. Ministerstvo sa však bráni, ide o útok pred nadchádzajúcimi voľbami.
Údaje, ktoré nesedia
Diaľničný obchvat Bratislavy by nás podľa predpokladov mal vyjsť na 4,5 miliardy eur, súkromníkom by sme sa tak zaviazali, že ho budeme splácať 30 rokov. Zmluva však ešte nie je podpísaná. Suma, ktorá by sa Slovákom oplatila, sa podľa Jánoša pohybuje na úrovni dve a pol miliardy. „PPP projekt je v takejto podobe nevýhodný,“ povedal na margo aktuálnej sumy. Podľa inštitútu mal rezort dopravy prilepšiť čísla pri výstavbe diaľnice D4 a rýchlostnej cesty R7 natoľko, aby vyšiel model PPP projektu atraktívnejšie. Ministerstvo sa však bráni. „O nákladoch na tento projekt bude možné rozprávať až v momente, keď budeme poznať najlepšiu ponuku z prebiehajúcej súťaže. Až následne vláda rozhodne o jej výhodnosti. Kým nebude známa táto suma, vnímame akúkoľvek kritiku výhodnosti či nevýhodnosti len ako politický útok pred prichádzajúcimi parlamentnými voľbami,“ povedal hovorca rezortu Martin Kóňa. Ministerstvo malo podľa INEKO sumu upraviť o 800 miliónov eur, čím sa výsledok „obrátil“ v prospech verejno-súkromného partnerstva.
Situáciu treba riešiť v meste
Nultý obchvat Bratislavy má odbremeniť kolabujúcu dopravu v Bratislave. Nemusí byť však tým najlepším riešením. „Pri D4 hrozí, že doprave v hlavnom meste pomôže len málo. Hoci mierne odľahčí hranicu D1, jej kritické úseky, najmä Prístavný most, zostanú preťažené. Hrozí, že dopravné zápchy nezmiznú, iba sa presunú zo vstupov dovnútra mesta,“ píše sa v analýze. Inštitút preto odporúča hlavnému mestu riešiť kritickú dopravnú situáciu inak. Napríklad uprednostňovaním vozidiel MHD, výstavbou buspruhov či integráciou prímestskej hromadnej dopravy. O to sa už v súčasnosti snaží magistrát hlavného mesta. Napríklad aj modernizáciou električkových tratí či integráciou prímestskej dopravy. „Koncom roka sa spúšťa v Bratislave integrovaná doprava, obyvatelia Bratislavského kraja budú môcť na jeden lístok cestovať nielen MHD, ale aj autobusmi Slovak Lines či vlakmi,“ vysvetľuje hovorkyňa magistrátu hlavného mesta Ivana Skokanová. Za jedno z opatrení, ktoré majú odbremeniť dopravu, považuje magistrát aj obchvat mesta. „Vítame každé opatrenie, ktoré má za cieľ odľahčiť automobilovú dopravu v meste, akým je aj výstavba obchvatu,“ povedala Skokanová.
Stopka pre obchvat
Inštitút pre svoje podozrenia z falšovania údajov a aj ďalších nejasností okolo obchvatu vyzýva vládu k tomu, aby v obstarávaní nepokračovala a poriadne si preverila čísla, s ktorými pracuje. „Ministerstvo by sa malo zastaviť, zobrať si aktuálne dáta a prepočítať si, či je PPP projekt výhodný a aké benefity prináša v porovnaní s tradičným variantom,“ odporúča rezortu dopravy riaditeľ INEKO Peter Goliáš. Podľa ministerstva to však nie je možné. „Každý, kto tvrdí, že veľký bratislavský obchvat nie je potrebný a bolo by lepšie jeho výstavbu odložiť do budúceho desaťročia, by mal svoje názory konfrontovať s vodičmi denne stojacimi v zápchach na Prístavnom moste alebo príjazdových cestách od Šamorína,“ povedal hovorca ministerstva dopravy Martin Kóňa.