Keby britský miliardár Richard Branson začiatkom roka nepredal svojho káblového operátora Virgin Media americkému konkurentovi Liberty Media, európsky trh by objemom transakcií zostal za prvý kvartál tohto roku v hanbe.
Transakcia, ktorú napokon vyčíslil Merger Market až na 18,5 miliardy eur, je síce za prvý kvartál najväčšia aj v celosvetovom meradle z pohľadu kúpy strategickým investorom, no tým sa to aj končí. Európskych investorov starý kontinent neláka. Respektíve, je im drahý a nečitateľný.
„Počet transakcií bol v tomto štvrťroku nižší o 28 percent v porovnaní s vlaňajškom. Európa je tak na tom horšie ako globálny trh, klesla oproti nemu takmer trojnásobne,“ vypočítava Radek Schmied, partner spoločnosti Redbaenk zaoberajúcej sa akvizíciami. Dôvodom je podľa neho priamy vplyv krízy v eurozóne a obavy z neistoty.
Z lacného kraja
Čo je pre niekoho drahé, inému dáva apetít. V prvom kvartáli Európu zachraňovali Američania, no pomohlo to hlavne im. Vďaka kúpe Virgin Media sa americká Liberty stane najväčšou firmou pre širokopásmové vysielanie na svete a o zisky sa jej postará Európa. „Po tomto obchode takmer 80 percent celosvetových výnosov Liberty Media pôjde z piatich silných trhov – Británie, Nemecka, Belgicka, zo Švajčiarska a z Holandska,“ tešil sa šéf skupiny Mike Fries. Virgin Media bola pritom zisková. Len sa nehodila Bransonovi do stratégie. „Je to dobrý obchod. Liberty Global a Virgin Media sú vo vynikajúcej pozícii, aby zatriasli sektorom a naplno priniesli digitálnu technológiu zákazníkom,“ naznačil pred podpisom Branson.
Objemovo spomínaná top transakcia štvrťroka skutočne predstavuje až pätinu z celého akvizičného trhu za prvý kvartál a s ďalšími transakciami zo sektora dokonca až štvrtinu. Len na porovnanie, vlani predstavovali transakcie v telekomunikáciách len necelé dve percentá. Teraz predbehli aj tradične silné odvetvia energetiky a financií, ktoré sa ešte vlani na jar predávali či kupovali za trojnásobok. Stačí spomenúť ruskú ropnú spoločnosť Rosnefť, ktorá vyplatila ruským oligarchom a Britom za ich spoločný podnik a svojho konkurenta TNK-BP 60 miliárd dolárov.
„Nízke úrokové sadzby v Európe transakcie nenaštartovali,“ konštatuje však realitu odborník KPMG na akvizície Ján Hurban.
Ťažké zobudenie sa
Ako sa zhodujú odborníci, strategickí investori stále prehodnocujú svoje plány a minimálne prvý polrok by sa na tom nemalo nič meniť. „Strategickí hráči stále čakajú na vývoj a dosahy dlhovej krízy v eurozóne. Na aktivitu môže mať vplyv aj Cyprus, konkrétne jeho dosah na ruských investorov. Neistota, či sa táto skupina bude uchyľovať viac k reštrukturalizáciám, je práve v našom regióne najvýraznejšia,“ naznačuje Ján Hurban.
Práve Rusi sa pritom postarali aj o dve z top päťky európskych akvizícií prvého štvrťroka. Partiu o zlato tu napríklad rozohrali ruskí milionári Zelimchan Mucojev, akcionár ťažobného koncernu Uralkali, a bývalý vlastník výrobcu džúsov Wimm-Bill-Dann Gavriil Jušvajev. Kúpili takmer tretinový podiel v najväčšom ruskom ťažiarovi zlata Polyus. Za zmienku stojí, že tým vyfúkli biznis aj najbohatšiemu Stredoslovákovi Petrovi Kellnerovi. Takto pred rokom mal o fúziu záujem Polymetal, v ktorom má Kellnerova PPF Group podiel a ktorý je teraz v ťažbe zlata ruskou dvojkou. Proti bol však spoluvlastník Polyusu a neúspešný kandidát na ruského prezidenta Michail Prochorov. Dnes tvrdí, že už o ťažobný biznis nemá záujem.
„Aj napriek nie príliš priaznivému štartu očakávame nárast aktivity transakcií v priebehu roka, keďže ich potenciál naďalej výrazne rastie a financovanie je relatívne dostupné,“ myslí si však Hurban. Aj on či Schmied očakávajú zvýšenú aktivitu hlavne v sektoroch energetiky, telekomunikácií, zdravotníctva a farmácie. Keďže už doznievajú výpredaje portfólií finančných investorov, očakáva sa viac aktivita strategických investorov, a to aj v našom regióne. „A to za ešte priaznivé ceny od privátnych investorov, ale aj v exitoch medzinárodných spoločnosti z dôvodu zmeny ich stratégie. Aktívne môže byť aj fondy,“ tvrdí Hurban.