Slovensko je priemerne konkurencieschopná krajina

"Podobných rebríčkov existuje viacero a je dôležité, aké kritériá hodnotenia sa používajú," konštatuje Prega o rozdielnom hodnotení WEF a Svetovej banky, ktorá Slovensko posunula pred susedné krajiny. WEF údaje zbiera z národných štatistických úradov. Podľa Pregu by však pozície tento fakt ovplyvniť nemal. "Najmä na umiestnenia krajín Európskej únie by to nemalo mať žiaden dosah, keďže členské štáty musia do Eurostatu dodávať čísla vypočítané podľa jednotných vzorcov," dodáva Prega. Jozef Hajko z Podnikateľskej aliancie Slovenska, ktorá je partnerom WEF pri spracovávaní údajov, tiež konštatuje, že v prvej päťdesiatke by problémy s rôznymi systémami zbierania údajov nastať nemali, keďže ide o štandardné svetové ekonomiky. Umiestnenie krajín však môže výrazne ovplyvniť subjektívne vnímanie manažérov na podnikateľské prostredie krajiny. Dôkazom je napríklad pozitívne 14. miesto Českej republiky v hodnotení flexibility pri prijímaní či prepúšťaní zamestnancov. Podľa Róberta Kičinu, výkonného riaditeľa aliancie, je takéto vysoké umiestnenie veľmi zvláštne, keďže sa stretáva skôr s negatívnym hodnotením českých podnikateľov na flexibilitu pracovného práva, ktoré čaká v blízkom čase reforma.
Kičina dodáva, že naše stagnujúce umiestnenie v indexe rastovej konkurencieschopnosti oproti minulému roku (taktiež 43. miesto) neznamená, že by si Slovensko nepolepšilo. Do hodnotenia boli totiž zahrnuté ďalšie krajiny, z ktorých nás tri - Cyprus, Bahrajn a Spojené arabské emiráty - predbehli.
WEF pritom rovnako ako Svetová banka veľmi pozitívne ohodnotila slovenskú daňovú a pracovnú reformu, ktoré majú veľký vplyv na prílev zahraničných investícií (3. miesto). V týchto ukazovateľoch sme na špici, keď napríklad v hodnotení podmienok na zamestnávanie zahraničných pracovníkov sme na štvrtom mieste na svete. Rovnako aj v rebríčku - vplyv daňového systému na rozhodnutia podnikov - sme predstihli viaceré vyspelé ekonomiky, keď sme skončili v prvej desiatke krajín. Negatívne názory slovenských manažérov na regionálne rozdiely v kvalite podnikateľského prostredia nás zaradili až na chvost konkurencieschopnosti (96.). Podľa Dagmar Hlavatej z tlačového oddelenia rezortu hospodárstva sa však ministerstvo snaží tieto rozdiely zmierniť nasmerovaním štrukturálnych fondov a rôznych projektov do zaostalejších regiónov.
Druhý dôležitý index - konkurencieschopnosť podnikov - nás oproti minulému roku posunul o štyri priečky vyššie - na 39. miesto. Tu sme dokonca predstihli aj nášho južného suseda - Maďarsko, ktoré bolo minulý rok 38. Podľa Hajka je tento posun pozitívny, pretože tento rebríček má veľký vplyv aj na index rastovej konkurencieschopnosti. "Je preto veľmi pravdepodobné, že budúci rok sa v oboch rebríčkoch posunieme dopredu," dodáva Hajko.

Správu o globálnej konkurencieschopnosti zostavuje Svetové ekonomické fórum už 25 rokov. Na zostavení tohtoročných rebríčkov sa zúčastnilo 8 700 svetových podnikov, z toho 200 zo Slovenska. Za posledných 30 rokov sa Svetové ekonomické fórum stalo najväčším a najvýznamnejším orgánom hospodárskej integrácie nielen na spoločenskej, ale aj na národnej úrovni jednotlivých krajín. V uplynulých rokoch fórum zohralo kľúčovú úlohu pri zavádzaní nových trendov v ekonomickej, politickej, sociálnej a kultúrnej oblasti, rovnako pri vytyčovaní nových stratégií pre spoločnosti a štáty v rámci ich zapájania sa do procesov zmien vo svete.