Sledujte nás na Instagrame

@hospodarske_novinyFacebook
31.07.2013, 00:00

Na inovácie chýbajú firmám peniaze. A čas

Je slovenskou antivírusovou jednotkou a pojmom vo svete. Spoločnosť Eset je zároveň jednou z mála, ktorá sa môže hrdiť špičkovým výskumom u nás. Len vlani tu nechala 13 miliónov eur. No výskum na Slovensku jej už kapacitne nestačí. „Venujeme sa veľmi špecifickej oblasti IT a zároveň nám vo svete konkuruje viacero výrobcov antivírusových riešení. To pre ľudí vo výskume a vývoji nastavuje latku relatívne vysoko. Z toho dôvodu musíme nevyhnutne hľadať zamestnancov, najmä špecialistov, aj v iných krajinách,“ vysvetľuje Juraj Malcho, riaditeľ Esetu pre výskum a vývoj. Firma tak stavia na vývojárov aj v poľskom Krakove či kanadskom Montreale.

Hoci prieskum HN medzi slovenskými firmami ukázal, že si význam inovácií a vývoja pre zvýšenie konkurencieschopnosti a rastu uvedomujú, stále je to málo. Ako totiž vyplýva aj z najnovšieho prestížneho svetového rebríčka The Networked Readiness Index zostavovaného Svetovým ekonomickým fórom (WEF), uteká nám nielen vyspelý európsky vlak, ale už aj ten regionálny, z V4. Slovensko, vrátane firiem, totiž stále nevie vyťažiť maximum z nových informačných či telekomunikačných technológií. A hlavne v prípade firiem aj vyvíjať vlastné.

„Mnohé firmy si ešte neuvedomili, že inovácie sú v dnešnom svete top záležitosťou na prežitie v biznise. Tri hlavné faktory, ktoré bránia inováciám v podnikoch, sú: nedostatok času inovovať, nedostatok peňazí na inovácie a slabý dôraz na vzdelávanie hlavne v inováciách,“ upozorňuje Vladimír Šváč, manažér KPMG na Slovensku.

Malý trh
„Nové technológie zavádzame neustále. Každú investíciu preverujeme, či zodpovedá najnovším trendom,“ naznačuje praktiky v nadnárodnej výrobnej firme SCP Mondi jej výkonný riaditeľ Roman Senecký. Výrobných firiem, ako je táto, na Slovensku pribúda. Stačí spomenúť automobilky, strojárske či elektrotechnické koncerny. V podstate rovnako, ako tu, pribúdajú aj technologické či IT esá. Pravdou však je, že väčšina z nich ťaží zo sily svojej zahraničnej materskej spoločnosti, ktorá nemá problém zafinancovať či spolufinancovať potrebný vývoj. „Vývoj technológií je náročný proces, ktorý si okrem technických vedomostí vyžaduje nemalé investície,“ naznačuje hlavný problém našich firiem jeden z najväčších poskytovateľov softvérových riešení pre ne, spoločnosť SAP.

„V IT infraštruktúre všeobecne platí, že veľké podniky, ako napríklad banky, poisťovne, distribučné spoločnosti či telco operátori, majú IT na veľmi dobrej úrovni, lebo je to pre nich existenčne dôležité. Menej to platí pre malé a stredné podniky,“ upozorňuje aj generálny riaditeľ Cisco Slovensko Marcel Rebroš. Väčšinou aj tu pritom ide o globálne riešenia. „Ešte pred niekoľkými rokmi bol prechod na cloud pre slovenské firmy na úrovni úvah. Dnes máme viacero lokálnych príkladov, ktoré úspešne bežia na cloudových technológiách (poskytovanie služieb či programov uložených na servere na internete – pozn. red.),“ pridáva sa aj generálny riaditeľ Microsoftu Marcus Breyer.

Slováci však výrazne zaostávajú vo vlastných inováciách. A to nielen v porovnaní s vyspelou Európou, ale aj regiónom V4. Teda s Českom, Maďarskom či Poľskom. Kým Česi sú napríklad na 22. mieste, my až na 88. priečke. Dôvod je podľa odborníkov jasný. „Na Slovensku nemáme vybudované silné a funkčné vývojové centrá pre výskum a vývoj technológií. Takisto je to o veľkosti trhu a možnosti uplatnenia výsledkov. Ak zoberieme povedzme Česko či Maďarsko, je to dvakrát väčší trh, čiže je logické, že ich vývojové kapacity vzhľadom na veľkosť trhu sú pre vývojárske firmy oveľa menším rizikom,“ naznačuje Silvester Gál, vedúci oddelenia výstavby a údržby siete Slovanetu.
Úspech krajiny vo využití informačných a komunikačných technológií a dosiahnutie požadovaných ekonomických a sociálnych výhod však podľa Breyera závisí od celkového stavu rôznych oblastí a jej prostredia. „Okrem trhových podmienok a regulačného rámca, ktoré môžu podporiť inovácie a podnikanie, sú tu aj digitálne zdroje, ktoré zahŕňajú softvér a najmä kvalifikovaných ľudí. Tí po skončení školy zostávajú pracovať vo svojej krajine alebo odchádzajú do zahraničia. To môžu byť niekoľké z množstva faktorov, ktoré majú za následok tento rozdiel,“ konštatuje.

Veľké dosahy
Rebríček si pritom všímal aj reálne dosahy využívania technológií na zvyšovanie zamestnanosti a podporu ekonomiky. Len u nás sa tento sektor podieľa na raste ekonomiky viac ako štyrmi percentami. Príjmy z odvodov a daní, ktoré zo sektora odchádzajú, sa podľa dostupných údajov pritom rovnajú príjmom z automobilového sektora. Ten však oveľa významnejšie profituje zo štátnych stimulov.

„Možno by som výrazne zlepšil oblasť štátnej podpory inovácií. Je tu stále slabé podporné prostredie pre inovátorov, výskumníkov a vývojárov, chýba tu high-tech inovatívne podnikanie, ktoré sa ešte len rodí. Preto aj mnoho slovenských výnimočných hláv odchádza do zahraničia za lepším platom a podmienkami a určite aj zaujímavými pracovnými výzvami niečo dokázať,“ upozorňuje Vladimír Šváč. Ako však dodáva, jedným z problémov Slovenska je, že sa nevieme predať. „Nevieme sa ukázať svetu. Novým technológiám sa vieme rýchlo učiť, takže tu problém nevidím, aj keby tu mala samotná NASA svoje výskumné centrum, tak sa vieme rýchlo naučiť pracovať s high-tech technológiami.“

Denný prehľad správ emailom

Dostávajte každý deň nové informácie zo sveta politiky, ekonomiky a biznisu.

Pred zadaním e-mailovej adresy si prečítajte pravidlá ochrany osobných údajov a používania cookies. Súhlas na odoberanie noviniek môžete kedykoľvek odvolať.