StoryEditor

Kažimír ide so štátnym dlhom na hranu

16.08.2013, 00:00

Peter Kažimír sa pohybuje po tenkom ľade, pričom ruky mu zväzuje zákon o dlhovej brzde. Na budúci rok by totiž podľa plánov rezortu financií mal náš dlh len tesne podliezť hranicu, ktorá zo zákona znamená povinnosť predložiť vyrovnaný rozpočet. Čiže niečo, čo sa doteraz nepodarilo žiadnemu kabinetu. „Ak sa vláde účtovnými operáciami pri pomalšom raste HDP nepodarí na konci roka ustrážiť požadovanú hodnotu celkového dlhu, a ten presiahne 57 percent, bude musieť v roku 2016 pripraviť vyrovnaný rozpočet,“ vysvetľuje analytik INESS Radovan Ďurana.

Aké ťažké to však je, ukazuje aj najnovší návrh. V budúcom roku totiž štát očakáva, že bude hospodáriť so schodkom vo výške 2,9 miliardy eur. Ak by teda dlh prekročil hranicu 57 percent už dnes, musel by niekde ušetriť celú túto sumu. Kažimír však v rozpočte v rámci rôznych opatrení našiel necelých 600 miliónov a aby dosiahol plánovaný deficit aspoň na úrovni 2,9 percenta HDP, musí nájsť ďalších 700 miliónov eur.

Viacero rizík na ceste
Štát si teda bude musieť dávať pozor, aby sa jeho dlh oproti plánu nezvýšil ani minimálne. Po ceste naň pritom čaká viacero rizík. „Po prvé, nebude taký výrazný rast HDP. Druhým rizikom je samotný deficit, pretože ak sa ho nepodarí stlačiť na plánované úrovne, tak si vláda bude musieť požičať viac, čo sa tiež započíta do dlhu. Navyše je tu ešte riziko zvýšenia nákladov na obsluhu dlhu,“ vysvetľuje analytik Nadácie F. A. Hayeka Tomáš Púchly. To, že je rezort financií pri odhadoch rastu ekonomiky príliš optimistický, sa ukázalo aj pri vlaňajšom rozpočte. Pri jeho zostavovaní analytici rezortu odhadovali, že ekonomika porastie o 2,1 percenta. Nakoniec pritom bude štát rád, ak porastieme o 0,5 percenta.

Nemalým rizikom je aj nová metodika na posudzovanie dlhu, ktorú pripravuje Eurostat. Po novom by sa doň mohli zarátavať aj straty štátnych nemocníc a železníc, ktoré dnes nie sú súčasťou vykazovaného deficitu. Naopak, oslabovaním druhého piliera by si vláda nemohla pomôcť k zníženiu rozpočtovej diery. „Problém je, že zatiaľ nie je finálna podoba tej metodiky. Vyzerá to však tak, že to, čo vláda teraz robí, napríklad odpredaj rezerv ropy, nakoniec nebude započítané,“ vysvetľuje Púchly. Rada pre rozpočtovú zodpovednosť pritom odhadla, že v krajnom prípade môžu nové pravidlá Eurostatu zvýšiť náš deficit o 0,3 až 0,5 percenta HDP. Verejný dlh by mohol stúpnuť viac ako o tri percentá HDP.

Samosprávy a nemocnice
Podľa člena Rady pre rozpočtovú zodpovednosť Ľudovíta Ódora navyše vláda rovnako ako v minulom roku podcenila hospodárenie samospráv a nemocníc. Pri obidvoch má totiž rozpočet optimistické predpoklady. Pri mestách a krajoch očakáva, že budú šetriť výraznejšie, než zatiaľ napovedá realita. „Navyše, v ďalšom období treba počítať s voľbami v samosprávach. To, pochopiteľne, sťažuje situáciu pri konsolidácii,“ vysvetľuje Ódor. Združenie miest a obcí síce podpísalo memorandum s ministerstvom financií, ale to nie je právne záväzné a má skôr odporúčací charakter. Pokiaľ teda Kažimírov rezort nebude ochotný a schopný pristúpiť k nejakým záväznejším opatreniam, tak bude mať problém. Ak si totiž samosprávy povedia, že šetriť nebudú, tak šetriť nemusia.

Pri nemocniciach zase rozpočet neráta s ich ďalším zadlžovaním. Ku koncu vlaňajška sa pritom ich dlh vyšplhal na 213 miliónov eur, pričom len štátne nemocnice vyprodukovali dlh 141 miliónov eur. Kažimírov rezort však so zvyšovaním dlhu ani oddlžením nemocníc nepočíta. „Pri očakávaných výdavkoch verejného poistenia je to optimistický predpoklad,“ varuje Ódor.

01 - Modified: 2004-11-24 08:07:36 - Feat.: 0 - Title: Vraj zmarili britský 11. september 02 - Modified: 2004-11-24 12:03:29 - Feat.: 0 - Title: Mamutí proces s Deutsche Telekom
menuLevel = 2, menuRoute = finweb/ekonomika, menuAlias = ekonomika, menuRouteLevel0 = finweb, homepage = false
20. apríl 2024 00:10