Milan Fiľo, veľkopodnikateľ, majiteľ skupiny Eco-Invest
Ako hodnotíte intervencie Českej národnej banky, ktoré spôsobili výrazné zníženie hodnoty českej koruny oproti euru?
Robert Fico:Bývalý český premiér Petr Nečas pred časom jasne naznačil, že pre Českú republiku je vstup do eurozóny nezaujímavý. Hoci – a o tom málo hovorí – každá členská krajina Európy má povinnosť v určitom okamihu prevziať aj jednotnú európsku menu. Je to otázka časového harmonogramu, ale žiaden štát nemôže povedať, že k euru nikdy nepristúpi. V Česku to vidím ako vývoj oficiálnej vládnej politiky nejsť do eurozóny. Za každú cenu nejsť a skôr využívať určité možnosti národnej meny. Koniec koncov, využívali sme ich aj my. Toto sa však podľa mňa, a to i keď sa pozriem na vznikajúcu pravdepodobnú koalíciu, zmení. Česi vždy hovorili, že euro bude pre nich prospešné. Pokiaľ sa pozriem na nový politický subjekt ANO (na jeho čele stojí Slovák Andrej Babiš – majiteľ Agrofertu, súčasťou ktorého je aj vydavateľstvo HN Ecopress – pozn. red.), a to sa k nemu nechcem vyjadrovať z pohľadu hodnôt, veď ide o novú stranu, ak však v ňom prevládajú podnikateľské zámery, určite bude viac vyhovovať zavedenie eura. Očakávam dynamizáciu na českej politickej scéne vo vzťahu k euru, a to môže byť i predmetom nového programového vyhlásenia vlády. Takéto náznaky tu sú.
Ivan Šramko, bývalý guvernér Národnej banky Slovenska
Kde vidíte limity a hranice integrácie Európy?
Robert Fico:Na túto otázku dnes v Európe nepozná nikto odpoveď. Momentálne – či to bol prezident Rady Európskej únie alebo šéf Európskej komisie Jose Manuel Barroso – predložili predstavu o štyroch pilieroch ďalšej hlbšej integrácie Európy do budúcnosti. Ukazuje sa, že tempo integrácie bude v eurozóne rýchlejšie ako v celej únii. Chcem za celé Slovensko povedať, že my nechceme z hlbšej integrácie eurozóny vylučovať členské štáty, ktoré euro nemajú. V tomto duchu Česko, Maďarsko či Poľsko pripomínajú, aby sme rešpektovali, že euro nemajú, ale že chcú byť pri rozhovoroch o tom, kam eurozóna smeruje a čo sa v nej bude diať. Dvojkoľajnosť je v Európe jasná a nemôžeme hovoriť, že neexistuje. Pre každú krajinu tu sú limity. Napríklad sú štáty, ktoré nemajú problémy s tým, aby sa štátne rozpočty schvaľovali na európskej úrovni. Toto však ja principiálne odmietam. Ako bývalý guvernér potvrdíte, že keby nebola kríza a s eurom by neboli ťažkosti, tak by neexistoval jednotný bankový dohľad. To povie každý, to by sme nikdy nedosiahli. Do úvahy neprichádza ani fakt, že by sme boli tak ďaleko s návrhom takzvaného rezolučného mechanizmu, ktorý hovorí o tom, ako budeme v budúcnosti riešiť problémové banky. Našou povinnosťou je sledovať každý jeden návrh únie a hodnotiť ho podľa toho, či nám vyhovuje, alebo nie.
Peter Vavro, šéfredaktor Hospodárskych novín
To znamená, že jediná hranica, ktorú nie ste ochotní prekročiť, je tá, aby o našom rozpočte rozhodovala únia?
Robert Fico:Napríklad. Tu sme už došli ku konkrétnemu návrhu. Tým bolo, aby sme dostali rozpočty na úroveň únie. Ale potom čo s nimi? Niektorí hovorili schvaľovať, alebo len prerokovávať. My sme pripravení prerokovať metodiku rozpočtu, jeho zameranie a priority s Európskou komisiou, aby naša rozpočtová politika bola v súlade s rozpočtovou politikou eurozóny. Sme súčasťou eurozóny, ale toto je jeden z momentov, pri ktorom si myslím, že nemôžeme ísť ďalej.
Luboš Sirota, predseda predstavenstva a generálny riaditeľ McRoy Group
Prezident SR Ivan Gašparovič vám vrátil zákon o vyšších kolektívnych zmluvách. Ste pripravení ho pozmeniť podľa jeho návrhov?
Robert Fico:Zákon o vyšších kolektívnych zmluvách už je vyriešený. Zákon bol minulý týždeň opätovne prerokovaný v Národnej rade SR. Právo prezidenta na veto bolo prelomené a neboli schválené žiadne pozmeňujúce návrhy. Môžeme o tom viesť veľa polemík, avšak hlavný argument, ktorý nás ako sociálnodemokratickú vládu viedol, je snaha vytvoriť tlak na rast platov. Rast miezd na Slovensku nezodpovedá produktivite práce. Ja rovnako chápem vás – máte svoj cieľ, a to dosahovať dobré hospodárske výsledky. Niekde sa to musí skĺbiť. Zákon prešiel a táto diskusia je v tomto okamihu za nami.
Ondrej Matej, riaditeľ Inštitútu pre dopravu a hospodárstvo
Vláda dnes schvaľuje (počas HNClubu prebiehalo ich schvaľovanie v Národnej rade SR – pozn. red.) daňové licencie, takzvané dane zo straty. Mnohé z týchto firiem, podľa nášho inštitútu ich je asi polovica, sa do straty dostávajú aj preto, že štát je permanentne v strate a neplní si načas svoje záväzky. Mysleli ste na tento fakt?
Robert Fico:V daňovej licencii sa toho pomenilo veľmi veľa, veď sa rokovalo s mnohými podnikateľskými organizáciami. Ja teraz nie som schopný pomenovať všetky podmienky, za ktorých daňová licencia je alebo nie je nastavená. A to vrátane toho, čo hovoríte, teda ak má firma pohľadávky vo vzťahu k štátu, a ten je v meškaní pokiaľ ide o zaplatenie. Pravdepodobne i o tomto dnes rokujú poslanci v Národnej rade SR. Nikto nechce nikomu ublížiť. Platí tu moja ponuka, ak sa ukáže, že to, čo sme spravili, je mylné, tak to poďme zmeniť.
Marián Ostatník, riaditeľ nadácie AZEN
Povedali ste, že máte zoznam firiem, ktoré neplatia dane. Môžete ho zverejniť alebo aspoň niektoré, ktoré ste si zapamätali, pomenovať?
Robert Fico:Zvážim zverejnenie tohto zoznamu. Nateraz prezradím len to, že sa medzi nimi nachádza aj jeden z najväčších výrobcov nealkoholických nápojov, no nebudem hovoriť, ktorý.
Top výroky Fica na HNClube
„Vždy sme nervózni, keď krajina stráca suverenitu. Bolo zavedenie eura určitou stratou suverenity? No samozrejme, že bolo. Bolo začlenenie Slovenska do Schengenu určitou stratou suverenity? Bolo, ale nikto nenarieka. Posudzujme akékoľvek kroky Európskej komisie súvisiace s hlbšou integráciou, ale posudzujme ich z pohľadu, či nám vyhovujú, alebo nie. Niekedy návrhy môžu útočiť na našu suverenitu, ale sami neprežijeme. Slovensko si nemôže dovoliť izoláciu. Buďme radi, že sme dosiahli najvyššiu mieru integrácie, akú sme mohli docieliť. Slovensko sa musí dostať do silného jadra eurozóny. Chcem ho tam.“
„Európska únia sa do seba tak veľmi zamilovala, že je presvedčená, že nič na svete nie je lepšie. A vy sa nepamätáte na dokument Lisabonská stratégia, ktorý únia schválila? V ňom sa tvrdilo, že v roku 2010 bude únia najkonkurencieschopnejší región na svete. No tak sme sa v roku 2010 poobzerali a zistili sme, že nás India, Brazília, Čína, všetci nás predbehli. Tak sme Lisabonskú stratégiu hodili do koša a napísali sme si nový dokument EÚ 2020. Strategické ciele, fantastické... Len sa bojím, že v roku 2020 dopadnú tak, ako dopadla Lisabonská stratégia v roku 2010. Veľká chyba únie, že je do seba taká zamilovaná a myslí si, že iný svet neexistuje. Že existujeme len my.“