Predaj menšinového podielu francúzskej spoločnosti Électricité de France (EdF) v Stredoslovenskej energetike môže významne ovplyvniť aj štát. Ten vo firme prostredníctvom Fondu národného majetku síce vlastní 51 percent akcií, no manažérsku kontrolu majú v rukách Francúzi. Napriek tomu môže zasiahnuť do výberu nového akcionára. Ako totiž pre HN potvrdila hovorkyňa fondu Miriam Žiaková, akýkoľvek prevod akcií musí schváliť valné zhromaždenie SSE. Práve v ňom má pritom štát väčšinu. „V zmysle platných stanov spoločnosti SSE je potrebný súhlas valného zhromaždenia spoločnosti na akýkoľvek zamýšľaný prevod ktorejkoľvek akcie alebo akcií spoločnosti SSE okrem prevodu medzi existujúcim akcionárom a jeho spriaznenou spoločnosťou,“ uviedla Žiaková.
Podľa advokáta Dalimíra Solčanského to znamená, že ak sa EdF rozhodne predať akcie inej ako dcérskej alebo materskej spoločnosti, bude na to podľa stanov firmy potrebovať súhlas štátu. Tieto informácie potvrdil aj zdroj, ktorý stál pri tvorbe privatizačných zmlúv distribučných spoločností. „Štát má právo nehlasovať, ale nemôže ho zneužiť. Svoj postoj musí zdôvodniť a musí to byť vážny dôvod,“ uviedol zdroj, ktorého meno máme v redakcii.
Štát stratil predkupné právo
Štát zatiaľ oficiálne o predaji podielu EdF v Stredoslovenskej energetike mlčí. „V prípade, že príde k možnej transakcii predaja podielu zahraničného akcionára, má štát jednoznačnú ambíciu upevniť svoje postavenie v rámci novej akcionárskej štruktúry,“ uviedol hovorcu rezortu hospodárstva, ktoré má na starosti výkon akcionárskych práv v SSE, Stanislav Jurikovič. Pozícia Slovenska ako väčšinového akcionára v tejto spoločnosti bola pritom donedávna ešte silnejšia. Štát mal totiž počas desiatich rokov od privatizácie SSE určitú formu predkupného práva na akcie Francúzov. Toto obdobie však v júni minulého roku uplynulo.
Vyberať sa bude medzi mnohými hráčmi
Záujem o 49 percent akcií SSE pritom majú podľa informácií HN viacerí významní hráči v regióne. Medzi nich patrí Energetický a průmyslový holding (EPH) vo vlastníctve Petra Kellnera, J&T a Daniela Křetínského, investičná skupina Penta, ako aj slovenský veľkopodnikateľ Milan Fiľo. Do zoznamu záujemcov pritom nedávno pribudlo aj konzorcium českých ČKD a bývalého šéfa Slovenských elektrární Štefana Košovana.
„Od štátu by som očakával, že bude preferovať minimálne obdobne strategického partnera na úrovni, ktorí do regulovanej časti prinesie stabilitu a bude pokračovať v tom know-how, ktoré tam je,“ reagoval na potenciálnych záujemcov analytik J&T Banky Michal Šnobr. Štát podľa jeho slov v súčasnosti už nebude mať na výber spomedzi toľkých hráčov, predovšetkým z veľkých energetických firiem, ako to bolo v čase privatizácie v roku 2002. Vyberať bude skôr spomedzi finančných investorov, zahraničných fondov a finančných skupín. „Keďže ide o regulovaný biznis, sú tie dvere otvorené doslova pre všetkých, ktorí budú mať na to, zaplatiť požadovanú cenu EdF,“ dodáva Šnobr.