Prinútiť ľudí darovať orgány, šetriť si na penziu alebo včas platiť dane. Podľa behaviorálnych ekonómov stačí, aby štát svojich občanov postrčil správnym smerom. Aby takmer neviditeľne ovplyvnil slobodu voľby tak, aby sme z toho nakoniec mali prospech všetci.
V reťazci rýchleho občerstvenia si zákazník objedná kolu a obsluha mu bez ďalších otázok podá diétnu kolu strednej veľkosti. Môže sa, samozrejme, ohradiť a objednať si veľkú klasickú kolu, hamburger so slaninou a veľké hranolčeky, ale bude mať problém odniesť to všetko k stolu. Podnosy sa totiž v tomto reťazci nepoužívajú. Zvláštne?
Libertariánsky paternalizmus
Tak vyzerá svet štátneho postrkovania, ktoré má zlepšiť rozhodovanie ľudí tak, aby boli zdravší, bohatší a šťastnejší. Uvedený príklad je síce vymyslený, lenže vo viacerých prípadoch sa štátne poštuchnutia v reálnom svete presadzujú. S nápadom na ich zavedenie prišli pred niekoľkými rokmi ekonóm Richard Thaler a právnik Cass Sunstein vo svojej slávnej knihe Nudge (Postrčenie). Podľa oboch profesorov by mohli vlády zlepšiť životy ľudí, bez toho, aby pritom obmedzili ich slobodu. Stačilo by, keby občanov nenásilne naviedli na správne rozhodnutia. Trebárs ako v uvedenom príklade s reťazcom rýchleho občerstvenia. Thaler a Sunstein tomu hovoria libertariánsky paternalizmus.
Vychádzajú z toho, že mnoho ľudí sa z rôznych dôvodov rozhoduje tak, že škodia svojmu zdraviu. Prečo ich teda trochu nepostrčiť? Do základnej ponuky fast foodu stačí dať namiesto klasickej koly diétnu. Tá sama osebe však tiež príliš zdravá nie je, takže v základnej ponuke nebude veľká, ale iba stredná veľkosť nápoja.
Keďže je preu...
Zostáva vám 85% na dočítanie.