V tomto roku sme sa dočkali už štvrtého otvorenia druhého piliera. Opäť sa mení systém, o ktorom sme si mysleli, že je už konečne stabilný. Preto si položme otázku: aké je vlastne poslanie druhého piliera?
Druhý pilier je súčasťou základného systému starobného poistenia. Poslanie a fungovanie druhého piliera je nerozlučne spojené s fungovaním piliera prvého (t.j. dôchodkom zo Sociálnej poisťovne). Hlavnou úlohou starobného poistenia je zabezpečiť náhradu pracovného príjmu v starobe. Ale aká veľká má táto náhrada byť? To závisí od množstvo faktorov. Tými hlavnými sú doba prispievania, veľkosť platených príspevkov, ale aj možnosti ekonomiky danej krajiny tvoriť zdroje na vyplácanie dôchodkov. Na tento posledný faktor sa v debate o výške dôchodkov často zabúda. Ale je to predovšetkým on, ktorý v konečnom dôsledku určí, akú časť mzdy nahradí dôchodok.
Prvý pilier
Výška starobného dôchodku zo Sociálnej poisťovne závisí od troch veličín. Prvou je počet odpracovaných rokov. Čím dlhšie niekto pracuje, tým vyšší dôchodok ho čaká. Druhou veličinou je tzv. pomerný osobný mzdový bod (POMB). POMB vyjadruje, aký veľký príjem niekto mal a aké odvody z neho odvádzal v pomere k priemernej mzde v národnom hospodárstve. Treťou veličinou je tzv. aktuálna dôchodková hodnota (ADH). Ide o konštantu, ktorou sa násobí počet odpracovaných rokov a POMB. Veľkosť ADH sa na rok 2015 stanovila na 10,6865 eur.
Príklad
Ak má niekto napríklad POMB vo výške 1,1 a odpracovaných 40 rokov, potom jeho dôchodok bude činiť 1,1 x 40 x 10,6865 eur = 470 eur.
Koľko rokov niekto pracuje, a akú mzdu dostáva (a teda na aký POMB si zarobí), to závisí najmä od samotného pracovníka. Čím dlhšie niekto prispieva do Sociálnej poisťovne, a čím viac odvodov tam pošle zo svojho vymeriavacieho základu, tým vyšší dôchodok dostane. Lepšie zarábajúcim ľuďom (s mzdou 1,25 vyššou ako je priemer) sa POMB kráti o 28%, tým horšie zarábajúcim sa zas zvyšuje. Môžeme diskutovať o tom, aká má byť miera solidarity a o koľko sa má ľuďom s vyšším príjmom znižovať POMB, ale dobre: nejaká solidarita byť musí.
Inak sa má situácia s aktuálnou dôchodkovou jednotkou (ADH). Hodnota ADH sa každý rok zvyšuje tak, ako rastú mzdy v národnom hospodárstve. ADH má teda zabezpečiť, že prinajmenšom v roku priznania dôchodku sa zachováva nejaká konštantná miera náhrady mzdy dôchodkom. Otázkou je, na akú veľkú miery náhrady môže naša ekonomika zarobiť?
Zvyšovať konštantu ADH o tempo rastu miezd môžeme len vtedy, ak sa pomer pracovníkov prispievajúcich do Sociálnej poisťovne a dôchodcov nemení. Ak počet prispievajúcich klesá, a počet poberateľov stúpa, potom sa indexovanie ADH (a s ním miera náhrady mzdy dôchodkom) stáva čoraz menej udržateľným. Už dnes je priemerný dôchodok zo Sociálnej poisťovne dotovaný vo výške 28% transferom zo štátneho rozpočtu a vnútorným prerozdelením poistného v Sociálnej poisťovni. Miera dotácie stále rastie.
Dvojpilierová stabilita
Prvý pilier je dnes naozaj výhodnejší ako ten druhý, lebo prejedá súčasné zdroje na úkor budúcnosti. Dokedy však môže takáto štedrosť štátu vydržať? Európska komisia vo svojej správe o starnutí populácie v Európe v roku 20121 vypočítala, že pri zachovaní súčasných parametrov starobného dôchodkového sporenia by sa vzhľadom na demografický vývoj, súčasná miera náhrady mzdy dôchodkom musela znížiť asi o tretinu. Z tohto pohľadu sa úloha druhého piliera javí inak. Druhý pilier treba chápať ako nástroj diverzifikácie dôchodkových rizík a stabilizácie základného príjmu v starobe.
Vladimír Baláž, Prognostický ústav SAV
1Zdroj: European Commission (2012): The 2012 Ageing Report Economic and budgetary projections for the 27 EU Member States (2010-2060), in: European Economy 2/2012, ISBN 978-92-79-22850-6