Dlhová kríza v eurozóne sa upokojila v porovnaní s obdobím spred dvoch rokov. Napriek tomu však dlh väčšiny krajín v eurozóne stále rastie. Navyše Grécko chce ukončiť záchranný program skôr, ako sa plánovalo. Taliansko a Francúzsko ohlásili vyššie deficity, ako si pôvodne stanovili. Môžeme očakávať ďalšiu eskaláciu v prípade dlhovej krízy?
V Európe máme nejaké problémy, ale nie všetky sú spojené s dlhovou krízou. Prešli sme už dlhú cestu pri riešení krízy. A dočasný euroval EFSF, ako aj ten trvalý ESM zohrali významnú úlohu. Kľúčové je, že krajiny, ktoré stratili prístup na trhy, spustili a pokračujú v reformách, ktoré ich dostanú späť na správnu cestu. Tri z piatich krajín, ktoré prijali pomoc z eurovalov, už ukončili programy a darí sa im dobre. Nehovorím, že všetko je ideálne. Stále sú tu dve krajiny v programe – Grécko a Cyprus. Obe však v reformách napredujú.
Európski lídri sa však obávajú skoršieho vystúpenia Grécka zo záchranného programu. Atény ho chcú ukončiť už začiatkom budúceho roka, pôvodne sa pritom počítalo s prvým kvartálom 2016. Je na to Grécko pripravené?
Je pochopiteľné, že Grécko chce nasledovať krajiny ako Írsko či Portugalsko v opustení programu. Je to očividne príjemná predstava pre tamojšiu vládu, že by už viac nemusela byť v programe. Realitou však je, že reformný plán v Grécku ešte nie je ukončený. Tento fakt by mali všetci zohľadniť pri rozhodovaní o Grécku na konci roka.
Dá sa porovnať situácia v Grécku s krajinami, ktoré už ukončili záchranný program?
Grécko urobilo obrovský pokrok, hlavne čo sa týka fiškálnej konsolidácie. Ale nie je v tej istej situácii ako bolo povedzme Írsko a Španielsko, keď na konci minulého roka ukončili program. Musíme však počkať, ako sa rozhodne grécka vláda. Stále sú tu štrukturálne reformy, ktoré treba urobiť. Asistencia Európy a Medzinárodného menového fondu by tu mohla byť užitočná. Navyše stále nevieme, koľko p...
Tento článok je určený iba pre predplatiteľov.
Zostáva vám 85% na dočítanie.
Zostáva vám 85% na dočítanie.