S takýmto biznis modelom sa chystá v Sládkovičove uspieť slovenská spoločnosť Biofish. Základom myšlienky je maximálne zefektívniť miestnu bioplynovú stanicu a lacným zostatkovým teplom ohrievať chovné bazény. „Ak by sme ich chceli zohrievať klasickými zdrojmi, nebolo by to ekonomické,“ hovorí manažér Biofishu Ján Pataky. Chov chcú začať teplomilným sumčekom africkým, sumcom čiernym a ostriežom. „Základom je zladiť mix optimálnej teploty, hygienických podmienok a pohodlia pre ryby,“ spresňuje.
V blízkej budúcnosti pripravuje aj chov kreviet. Inšpiroval sa umelým chovom v špeciálne upravených a zohrievaných nádržiach so slanou vodou v Nemecku. „Nie je to zvyčajné, ak sa to podarí, budú mať úspech,“ odhaduje Miroslav Orinčák z odborného portálu Fishnet.sk.
Základným cieľom je dosiahnuť čím skôr mortalitu chovu pod jedno percento, ktorá zabezpečuje ekonomickú návratnosť. Pri rozbehu majú firme pomôcť vlastnosti afrických sumčekov. „Táto ryba má málo kostí, čo Slováci pri rybách oceňujú,“ spresnil. Stratégiou Biofishu je prémiový chov. „Chceme dodávať kvalitné mäso partnerským reštauráciám, skôr ako ich predávať do sietí,“ dodal.
Projekt počíta i s druhou fázou. „Po tom, ako pri rybách zdokonalíme technológie, chceme začať s chovom kreviet. Tu už, samozrejme, pôjde o chov v slanej vode,“ spresňuje. Podľa Patakyho informácií sa krevety takto umelo vo vnútrozemí v Európe chovajú zatiaľ len na jednom mieste v severnom Nemecku. „Aj pri krevetách je extrémne dôležité udržiavanie správnej teploty, čo zabezpečí bioplyn,“ dodal. Firma po Sládkovičove uvažuje o vybudovaní bazénov ešte pri jednej bioplynovej stanici v Trnavskom kraji s cieľom ročne produkovať okolo 20-tisíc ton rýb. Investícia do bazénov pri stanici v Sládkovičove sa pohybuje okolo 200-tisíc eur.