Veľkopodnikateľ František Hodorovský sa už pustil do riešenia krízy v stavebnej spoločnosti Doprastav. Spolu s manažmentom obiehajú banky s požiadavkou, aby Doprastavu odblokovali bankové účty. Stavebný gigant ich má zmrazené potom, ako bývalí akcionári odmietli navýšiť základné imanie. Banky to vyhodnotili ako riziko, ktoré ohrozuje ich peniaze. Hodorovský v pozícii investora ich teraz presviedča, aby si to rozmysleli.
Presvedčiť banky
Investor spolu so šéfmi Doprastavu o niekoľko dní predstavia bankám nový biznis plán. Peniaze potrebujú akútne, keďže pre ich nedostatok už museli pozastaviť stavebné práce. V rámci ozdravného plánu chcú získať zhruba 20 miliónov eur. Časť sa má ušetriť prepúšťaním, časť majú byť príjmy z odpredaja majetku.
Druhým argumentom pre banky je Hodorovského zámer naliať do firmy pôžičku. Firma potrebuje zhruba 17 miliónov eur na to, aby jej banky začali opäť dôverovať. Veľkopodnikateľ podobným spôsobom postavil na nohy ďalšiu stavebnú spoločnosť TSS Grade. Rozdiel je len v tom, že v prípade Doprastavu je menej pravdepodobné, že dôjde k reštrukturalizácii, pri ktorej prídu menšie stavebné firmy o väčšinu svojich pohľadávok. „To je zatiaľ predčasné. Robíme všetky kroky, aby sme si splnili všetky povinnosti a záväzky,“ povedal pre HN finančno-ekonomický riaditeľ Doprastavu Ján Blaho. Viaceré firmy, ktorým Doprastav dlhuje peniaze, totiž musia projekty dokončiť do roku 2015. Ich krach, ku ktorému by mohlo po odpise dlhov prísť, je preto ťažko predstaviteľný. No veritelia nič nemajú isté. Medzi možnými riešeniami zostávajú aj tie najbolestivejšie.
Predĺžené ruky
Banky sú v ťažkej situácii. Prekáža im, že situácia v Doprastave je zahalená hmlou. Za všetko hovorí skutočnosť, že ani predseda predstavenstva Juraj Androvič nevie, kto sa stal akcionárom potom, ako firmu predali bývalí vlastníci. Môžu len tušiť, že ide o Hodorovského predĺžené ruky.
No zároveň vedia, že je málo bohatých ľudí, ktorí majú toľko skúseností s krachmi, reštrukturalizáciami a problémovými firmami, ako Hodorovský.
A zároveň, boja sa dôsledkov. Dlhy Doprastavu dosahujú podľa neoficiálnych odhadov 150 až 180 miliónov eur. Najväčším bankám dlhuje desiatky miliónov eur. Väčšina zúčastnených preto uprednostňuje alternatívu, pri ktorej nedôjde ku konkurzu ani k reštrukturalizácii.
Hrozbou pre banky je aj reťazová reakcia. Ak Doprastav skrachuje, skrachujú aj ďalšie menšie firmy. A zamávať to môže aj väčšími. Napríklad diaľničný úsek pri Prešove Fričovce - Svinia stavia Doprastav spolu so Strabagom.
Poľský problém
Pre banky bude dôležité najmä to, ako chce Doprastav vyriešiť svoj poľský problém. Tamojšia diaľničná spoločnosť GDDiKA mu totiž neplatí za uskutočnené stavebné práce, takže Doprastav musí poľské zákazky dotovať. V Poľskú musí totiž všetky platby za práce nad rámec zmluvy schvaľovať súd. Firma hľadá spôsoby, ako sa tohto bremena zbaviť. Nie je to jednoduché. Keby šlo o samostatnú firmu, ktorá by bola dcérou Doprastavu, stačilo by poslať ju do reštrukturalizácie. „Organizačná zložka je súčasť Doprastavu ako jej zriaďovateľa. Záväzky, ktoré vytvorí, sú priamo záväzkami Doprastavu,“ hodnotí situáciu Radovan Pala, advokat kancelarie TaylorWessing e/n/w/c. Napriek tomu sa o odstrihnutí poľského problém špekuluje. Aj Pala pripúšťa, že sa nedá vylúčiť, či to poľské právo umožňuje. No určite to nie je štandardný postup, hovorí. Tento problém neustále rastie. Novinkou je napríklad to, že Doprastav má v Poľsku prebrať záväzky po svojom skrachovanom partnerovi. Mal by prísť o osem miliónov eur, ktoré partner Doprastavu dlhuje subdodávateľom. „Doprastav má k dispozícii viacero právnych a ekonomických analýz, na základe ktorých by mal v krátkej dobe zaujať definitívny postoj,“ hovorí Hodorovský.